Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

A Manager ´s self-concept in the context of their leadership style within McGregor´s theory

A Manager ´s self-concept in the context of their leadership style within McGregor´s theory

Autor:

Lenka Ďuricová, Department of Psychology, Faculty of Education, Matej Bel University in Banská Bystrica, lenka.duricova@umb.sk

Terézia Šugereková, Department of Psychology, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice teri.sugerekova@gmail.com

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Význam: Cieľom prezentovanej štúdie je preskúmať manažérov self-koncept ako potenciálny zdroj jeho filozofie vedenia. Výskumná štúdia sa zameriava na overenie vzťahu medzi určitými aspektami manažérovho self-konceptu (konkrétne sebahodnotením a sebaúčinnosťou) a jeho štýlom vedenia zamestnancov v kontexte teórie X/Y. Na základe výsledkov výskumných štúdií (napr. Wood and Bandura, 1989; Whitney, 1990; McCormick et al., 2002; Wang, 2010; Ahn et al., 2016) a teoretických poznatkov predpokladáme existenciu vzťahu medzi manažérovým postojom k sebe a jeho postojmi k zamestnancom. McGregorova teória je aj po viac ako 50 – tich rokoch od jej publikovania stále relevantná, pretože má solídne základy (Kristensen, 2015). Hoci empirické štúdie overujúce platnosť manažérskych predpokladov X a Y v pracovnom prostredí boli dlhý čas veľmi vzácne, v súčasnosti už evidujeme niektoré výskumné štúdie skúmajúce vplyv manažérskych predpokladov v zmysle teórie X/Y  na postoje a správanie podriadených. (e.g. Gurbuz et al, 2014, Lawter et al, 2015). Nás však viac zaujíma self-koncept samotného lídra vo vzťahu k preferovanej filozofii vedenia.

Výskumné  hypotézy: Vychádzajúc z teoretického pozadia analyzovanej problematiky, sformulovali sme nasledovné hypotézy:

VH1: Predpokladáme pozitívny vzťah medzi sabahodnotením manažéra a jeho manažérskym postojom Y.

VH2: Predpokladáme pozitívny vzťah medzi vnímanou sebaúčinnosťou manažéra a jeho manažérskym postojom Y.

Výskumná  vzorka: Našu výskumnú vzorku tvorí 77 manažérov strednej úrovne manažmentu (89,6% mužov a 10,4% žien). Vek respondentov sa pohyboval od 23 do 61 rokov (priemerný vek = 38,82, SD = 8,75). Vzorku sme získali formou zámerného výberu. Výskum bol realizovaný anonymne prostredníctvom dotazníkovej zostavy.

Výskumná  metóda: Ide o jednoduchú korelačnú výskumnú štúdiu. Normalitu distribúcie sledovaných premenných sme určili pomocou Kolmogorov – Smirnovho testu. Výsledky testu ukázali, že podmienka normálneho rozloženia dát nie je splnená (p≤0,004), a preto sme pracovali s neparametrickými testami. Na overenie vzťahu medzi jednotlivými premennými sme použili Spearmanov korelačný koeficient.

Dotazníková zostava obsahovala tieto výskumné nástroje:

1. Rosenbergova škálu sebahodnotenia (RŠS, Halama, Bieščad, 2006), ktorá slúži na posúdenie emocionálneho aspektu self-konceptu, sebahodnotenia. Je to jednodimenzionálna škála, ktorá pozostáva z 10 položiek. Čím vyššie je skóre, tým vyššie je globálne sebahodnotenie jedinca. Naopak nízke skóre poukazuje na vysokú mieru sebapodceňovania. Reliabilita (vnútorná konzistencia) výskumného nástroja vyjadrená Cronbachovou alfou (α= 0,72) vykázala akceptovateľnú úroveň.

2. Dotazník Všeobecnej Vlastnej Efektivity (GSES, Křivohlavý, Schwarzer, Jerusalem in Balaštíková, Blatný, 2003), ktorý meria úroveň vedomia vlastnej účinnosti, resp. vnímanú sebaúčinnosť. Obsahuje 10 položiek vo forme tvrdení. Celkové vysoké skóre poukazuje na vysokú úroveň sebaúčinnosti. Vnútornú konzistenciu výskumného nástroja vyjadruje Cronbachova alfa na úrovni α=0,81.

3. Teória X/Y - dotazník postojov, ktorý pozostáva z 26 položiek. Dotazník je výsledkom spätného prekladu z anglickej predlohy Theory X/Y attitudes (Kopelman et al., 2010). Polovica položiek (13) je zameraná na postoje X (napr. Väčšina ľudí sa bude snažiť pracovať tak málo, ako je to možné) a druhá polovica (13 položiek) na postoje Y (napr. Priemernému človeku sa dá veriť). V rámci adaptácie výskumného nástroja sme pri preklade postupovali štandardným spôsobom. Obojsmerný preklad realizovali nezávislé osoby s príslušným jazykovým vzdelaním. Zrozumiteľnosť jednotlivých položiek u respondentov sme overovali v rámci predvýskumu. Reliabilita (vnútorná konzistencia) tohto adaptovaného výskumného nástroja v slovenských podmienkach vyjadrená Cronbachovou alfou vykázala akceptovateľnú hodnotu v oboch faktoroch (α= 0,78;α=0,71).

Výskumné výsledky: Analyzovaný self-koncept manažéra (resp. jeho dva aspekty: sebahodnotenie /AM= 34,14; SD=3,62/ a sebaúčinnosť /AM= 33,81; SD=3,75/) a manažérov štýl vedenia (postoj X: AM=35,43; SD=5,59; postoj Y: AM= 34,47; SD=4,85) boli základnými premennými tejto výskumnej štúdie. Na overenie predpokladaných súvislostí medzi vybranými aspektami self-konceptu manažéra, konkrétne sebahodnotením a sebaúčinnosťou, a manažérskym postojom v zmysle teórie McGregora sme použili Spearmanov korelačný koeficient. Na základe korelačnej analýzy sme zistili pozitívny stredne tesný štatisticky signifikantný vzťah medzi sebahodnotením a manažérskym postojom Y (0,311, p≤.01). Na základe výsledkov korelačnej analýzy môžeme konštatovať, že medzi vnímanou sebaúčinnosťou manažéra a jeho manažérskym postojom v zmysle teórie X/Y v našom výskumnom súbore vzťah nie je. Okrem toho bol potvrdený vzťah medzi oboma aspektami self-konceptu manažéra (0,472, p≤0,01).

Limity výskumu: 1: veľkosť výskumnej vzorky a jej výber; 2: prevaha mužov; 3: použitie sebavýpoveďových metód (zvýšené riziko sociálne žiaducich odpovedí). Všetky uvedené do určitej miery môžu obmedziť zovšeobecniteľnosť výskumných zistení.

Praktické dôsledky: Napriek vyššie spomenutým limitom si predsa na základe našich výsledkov dovolíme vysloviť dve odporúčania smerom k manažérskej praxi: 1 - pri výbere riadiacich pracovníkov sledovať, resp. brať do úvahy aj úroveň ich sebahodnotenia, 2 - cielene rozvíjať a budovať pozitívne sebahodnotenie manažérov v praxi prostredníctvom rôznych kurzov, seminárov či workshopov. Facilitácia manažérovho sebahodnotenia by mohla byť jednou z ciest k zvyšovaniu úspešnosti vedenia zamestnancov.

Teoretické/výskumné dôsledky: Sebaúčinnosť manažéra ako konatívny aspekt self-konceptu by skôr mohla súvisieť s manažérskym správaním, s jeho konkrétnymi prejavmi (behaviors) v rámci McGregorovej teórie vedenia, než s postojmi (attitudes), resp. s percepciou zamestnancov. Tu vidíme perspektívne priestor pre ďalšie skúmanie problematiky.

Originalita/Prínos: Za najväčší prínos považujeme potvrdenie existencie pozitívneho stredne tesného štatisticky signifikantného vzťahu medzi sebahodnotením a manažérskym postojom Y. Výskumná štúdia naznačuje, že self-koncept je jednou z premenných, ktoré ovplyvňujú manažérov postoj k vedeniu zamestnancov. Zároveň môže prispieť k empirickému poznaniu v rámci skúmania problematiky osobnosti manažéra.


Abstract

Purpose: The aim of the present study is to examine a manager´s self-concept as a potential source of their leadership philosophy. The research study is focused on the verification of the relationship between particular aspects of a manager´s self-concept (especially self-esteem and self-efficacy) and of their employees´ leadership style in the context of theory X/Y. On the basis of previous research results (e.g., Wood and Bandura, 1989; Whitney, 1990; McCormick et al., 2002; Wang, 2010; Ahn et al., 2016) and theoretical outcomes, we presuppose the relationship between a manager´s attitude to themselves and their attitude to the employees. McGregor´s theory is still relevant more than 50 years after its publication because it has a solid foundation (Kristensen, 2015). Although empirical studies examining the theory X and Y managerial assumptions in a work environment were very scarce for a long time, in recent years there have been several research studies examining the effect of leader´s X/Y managerial assumptions on follower´s attitudes and behaviours (e.g. Gurbuz et al, 2014, Lawter et al, 2015). However, we are more interested in the individual leader´s self-concept in respect to the preferred leadership philosophy.

Research hypotheses: We stated two hypotheses arising from the theoretical background of the analysed theory.

RH1: We presuppose a positive relationship between a manager´s self-esteem and their managerial attitude Y.

RH2: We presuppose a positive relationship between a manager´s perceived self-efficacy and their managerial attitude Y.

Research sample: Our research sample consisted of 77 middle management level managers (89.6% males, 10.4% females), aged between 23 and 61 (mean age = 38.82, SD = 8.75). The research sample was collected intentionally. The research was realized anonymously by the means of a questionnaire set.

Research method:  A simple correlational research study was carried out. To estimate the normal distribution of the variables, we used the Kolmogorov-Smirnov test. The test results suggest that the condition of normal data distribution is not fulfilled (p≤.004), which is why we used non-parametric tests. The relation between individual variables was estimated through a non-parametric Spearman correlation coefficient.

The questionnaire set comprised of these research tools:

1. Rosenberg´s Self-esteem Scale (RSS, Halama, Bieščad, 2006) is used to assess the emotional aspects of self-concept and self-esteem. It is a one-dimensional scale consisting of 10 items. The higher score indicates a higher global self-esteem of an individual, whereas the lower the score is a higher level of self-depreciation. Reliability (its inner consistency) of the research instrument stated by Cronbach alpha (α=.72) proves an acceptable value.

2. General Self-Efficacy Questionnaire (GSEQ, Křivohlavý, Schwarzer, Jerusalem in Balaštíková, Blatný, 2003) assesses the level of experienced self-efficacy and eventually perceived self-efficacy. It comprises of 10 items in the form of statements. An overall high score indicates a higher level of self-efficacy. The inner consistency of the research instrument stated by Cronbach alpha was α=.81.

3. The theory X/Y – Attitude Questionnaire consists of 26 items. The questionnaire is the result of a backward translation from the English original Theory X/Y attitudes (Kopelman et al., 2010). Half of the items (13) assess the attitude X (e.g., most people will try to do as little work as possible), and the other half (13 items) assess the attitude Y (e.g. most people can be trusted.) Referring to research instrument adaptation, we used a standard procedure for its translation. The backward translation was done by two independent professionals with appropriate language skills. The individual item comprehension was evaluated during the pilot research. Reliability (the inner consistency) of this new adapted research instrument in the Slovak conditions stated by Cronbach alpha proves an acceptable value for both factors (α=.78; α=.71).

Research results: The analysed self-concept (consisting of two aspects: self-esteem /AM= 34.14; SD=3.62/ and self-efficacy /AM= 33.81; SD=3.75/) and manager´s leadership styles (attitude X: AM= 35.43; SD=5.59; attitude Y: AM= 34.47; SD=4.85) were basic variables of this research study. To estimate the presupposed correlations between chosen aspects of a manager´s self-concept (respectively self-esteem and self-efficacy), and a managerial attitude, Spearman correlation coefficients (using McGregor´s theory) were calculated. By means of correlation analysis we found a positive, moderate, statistically-significant correlation between self-esteem and managerial attitude Y (.311, p≤.01). Referring to statistical correlation analysis we can conclude there is no correlation between perceived manager´s self-efficacy and their managerial attitude in the sense of theory X/Y. Also, a relationship between both self-concept aspects was confirmed (.472, p≤.01).

Research limitations: 1: the research sample size and its choice, 2: male predominancy; 3: the use of self-reports (may have elicited socially desirable responses). All of them may limit the generalizability of the findings.

Practical implications: In spite of the limitations mentioned above, from our research results we can make two possible recommendations regarding managerial practice: 1 – while hiring managers it is recommended considering also their level of self-esteem, and 2 – there should be a directly aimed development and facilitation of a manager´s positive self-esteem in their practice by means of various seminars, training or workshops. Improving a manager´s self-esteem could be one way of developing successful leadership.

Theoretical/research implications: A manager´s self-efficacy as a conative aspect of their self-concept might be more related to the manager´s behaviour referring to their concrete manifestations of behaviours in the framework of McGregor´s leadership theory than to their attitudes,  eventually to the perception of employees. This opens up a new perspective to further research findings.

Originality/Value: The biggest contribution is supported by the existence of a positive, moderate, statistically-significant relationship between self-esteem and managerial attitude Y. The research study indicates that self-concept is one of the variables moderating a manager´s style of leadership at work. Additionally, the study can support the empirical knowledge of manager´s personality research findings.


Keywords

Manager. Self-esteem. Self-efficacy. X/Y theory (attitudes).

Bibliografické informácie (sk)

ĎURICOVÁ, Lenka – ŠUGEREKOVÁ, Terézia. A Manager ´s self-concept in the context of  their leadership style within McGregor´s theory. Človek a spoločnosť, 2017,  roč. 20, č. 1, s. 36-44.

Bibliographic information

ĎURICOVÁ, Lenka – ŠUGEREKOVÁ, Terézia. A Manager ´s self-concept in the context of  their leadership style within McGregor´s theory. Individual and Society, 2017, Vol. 20, No. 1, pp. 36-44.

Článok v PDF

Zdieľať článok