Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

The perceived style of pupil leadership in terms of the x/y theory in relation to Slovak teachers’ self-esteem

Autor:

Lenka Ďuricová, Department of Psychology, Faculty of Education, Matej Bel University, Banská Bystrica, Slovak Republic, lenka.duricova@umb.sk

doi: http://doi.org/10.31577/cas.2020.02.570

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Cieľ výskumu: Štúdia sa zameriava na osobnostné súvislosti vybraného modelu vodcovstva v edukačnom prostredí. Cieľom výskumnej štúdie je overenie vzťahu medzi všeobecným sebahodnotením slovenských učiteľov a ich uplatňovaným štýlom vedenia žiakov/študentov v kontexte teórie D. McGregora. V našich kultúrnych podmienkach totiž absentuje štúdia, ktorá by sa venovala antecedentným premenným teórie X/Y v organizačnom prostredí školy, priamo v práci učiteľa. Okrem sebahodnotenia učiteľa sa štúdia ešte venuje súvislostiam tohto konceptu vedenia s ďalšími kontextovými premennými (vek, dĺžka pedagogickej praxe, typ školy, skúsenosť s riadiacou prácou). Na základe teoretických východísk a doterajších výskumných výsledkov deklarujúcich existenciu súvislostí medzi sebapercepciou vodcu a jeho percepciou nasledovníkov (Whitney, 1990; Matzler et al., 2015; Ďuricová & Šugereková, 2017) formulujeme nasledovnú hypotézu:

VH1: Predpokladáme pozitívny korelačný vzťah medzi sebahodnotením učiteľa a jeho štýlom vedenia žiakov/študentov v zmysle teórie Y.

V súvislosti s ďalšími kontextovými premennými (vek, dĺžka pedagogickej praxe, typ školy, skúsenosť s riadiacou prácou) formulujeme výskumné otázky:

VO1: Súvisí učiteľov štýl vedenia v zmysle teórie Y s jeho vekom?

VO2: Súvisí učiteľov štýl vedenia v zmysle teórie Y s dĺžkou jeho pedagogickej praxe?

VO3: Je rozdiel v štýle vedenia v zmysle teórie Y medzi učiteľmi základných a stredných škôl?

VO4: Je rozdiel v štýle vedenia v zmysle teórie Y medzi učiteľmi so skúsenosťou s riadiacou prácou a bez nej?

Metóda výskumu: Výskumnú vzorku získanú metódou dostupného výberu tvorili triedni učitelia na sekundárnom stupni vzdelávania (N = 142, vyšší sekundárny stupeň = 56%, nižší sekundárny stupeň = 44%). Pre získanie dát boli použité dva dotazníky:

  • RŠS / Rosenbergova škála sebahodnotenia (Halama & Bieščad, 2006), ktorá slúži na posúdenie emocionálneho aspektu self-konceptu, sebahodnotenia. Je to jednodimenzionálna škála, ktorá pozostáva z 10 položiek, ku ktorým respondent vyjadruje mieru súhlasu na škále od 1 po 4 (1 - neplatí vôbec...4 - platí úplne). Reliabilita (vnútorná konzistencia) výskumného nástroja vyjadrená Cronbachovou alfou vykázala akceptovateľnú úroveň (α = .72).
  • X/Y – dotazník štýlu vedenia, ktorý vznikol zlúčením dvoch originálnych nástrojov:  Theory X/Y behavior (Kopelman et al., 2010) a Theory X/Y managerial assumptions (Kopelman et al., 2012). Položky 1-13 sú zamerané na konkrétne prejavy správania vodcu, tzv. behaviors (napr. Žiakov/študentov treba neustále kontrolovať, aby sme sa uistili, že pracujú ako treba) a položky 14-23 vyjadrujú jeho postoje, predpoklady tzv. assumptions (napr. Žiaci/študenti sa prirodzene radi učia). Mieru súhlasu s výrokmi respondenti posudzuje na päťbodovej škále (od 1 = silne nesúhlasím po 5 = silne súhlasím). Celkové hrubé skóre vyjadruje respondentov Y štýl vedenia žiaka/študenta. Vnútorná konzistencia adaptovanej slovenskej verzie nástroja ako celku sa ukázala ako veľmi dobrá (α = .86).

Výsledky výskumu: Testovanie normality rozloženia dát (Kolmogoro-Smirnov test) v rámci jednotlivých premenných ukázalo, že naše dáta nespĺňajú podmienku normálneho rozloženia (p < .001), a preto bolo potrebné použiť neparametrické testy. Výsledky korelačnej analýzy naznačili, že vzťah medzi sebahodnotením učiteľov a ich štýlom vedenia žiakov/študentov v zmysle teórie Y je tesný pozitívny štatisticky významný (.614; p ≤ .01). Analýza preukázala stredne tesný pozitívny štatisticky významný vzťah tohto štýlu vedenia aj s vekom učiteľa (.406; p ≤ .01)  a o niečo slabší vzťah s dĺžkou jeho praxe (.288; p ≤ .01). Lineárnou regresnou analýzou sme zistili, že z týchto troch determinantov práve sebahodnotenie učiteľa predikuje jeho Y štýl vedenia. Tento determinant vysvetľuje asi 31% variability Y štýlu vedenia učiteľa. Analýza rozdielov ukázala štatisticky významný rozdiel v Y štýle vedenia žiakov v prospech učiteľov základných škôl, čo autorka vysvetľuje ich štatisticky významne vyšším sebahodnotením, vekom a aj dĺžkou praxe v porovnaní s učiteľmi stredných škôl. Aj druhá kontextová premenná priniesla štatisticky významný rozdiel v Y štýle vedenia medzi skupinami učiteľov, a to v prospech učiteľov, ktorí nejakú skúsenosť s riadiacou prácou majú, oproti tým, čo nemajú žiadnu.

Záver: V rámci štúdie sa podarilo potvrdiť predpokladaný pozitívny vzťah medzi všeobecným sebahodnotením učiteľov a uplatňovaným štýlom vedenia žiakov/študentov v zmysle teórie Y. Tento náš výsledok korešponduje s ďalšími výskumnými výsledkami (napr. Whitney, 1990; Matzler et al., 2015; Ďuricová & Šugereková, 2017) a potvrdzuje význam pozitívneho sebahodnotenia vodcu. Náš výsledok je možné interpretovať tak, že so stúpajúcim sebahodnotením učiteľa-vodcu stúpa u neho pravdepodobnosť uplatňovania vedenia žiaka/študenta v zmysle teórie Y, založenej na dôvere v jeho schopnosti, charakter a motiváciu. Aj regresná analýza potvrdila sebahodnotenie učiteľov v úlohe prediktora ich Y štýlu vedenia. Korelačná a komparačná analýza naznačila i ďalšie možné súvislosti tohto štýlu vedenia v pedagogickej praxi. Zdá sa, že vek a dĺžka pedagogickej praxe učiteľa nepriamo prispievajú k vedeniu žiakov/študentov v zmysle teórie Y tým, že sú v pozitívnom korelačnom vzťahu k sebahodnoteniu. Toto zistenie je v súlade s výsledkom štúdie Kale a Ӧzdelen (2014), ktorá konštatuje, že s pribúdajúcou praxou u učiteľov základných škôl narastá tzv. demokratické a participujúce vedenie žiakov v zmysle Y teórie. Môžeme sa teda domnievať, že so stúpajúcim vekom, zrelosťou a odbornosťou učiteľ postupne dospieva nielen k vyššiemu sebahodnoteniu, ale i k takejto filozofii vedenia študenta. Vplyv typu školy na Y štýl vedenia učiteľov je teda  len sekundárnym dôsledkom vyššej koncentrácie starších (aj služobne) učiteľov na základných školách, kde prebiehalo naše testovanie, čo súvisí s ich vyšším sebahodnotením v porovnaní s učiteľmi stredných škôl. Čo sa týka skúsenosti s riadiacou prácou (v zmysle práce na úrovni vedenia školy, resp. vyšších úrovniach vedenia), tú zrejme učitelia dokážu efektívne využiť aj pri vedení žiakov/študentov, t.j. v priamej pedagogickej činnosti. Napriek limitom výskumnej štúdie (veľkosť a výber výskumnej vzorky, použitie sebahodnotiacich škál) štúdia môže predstavovať príspevok k skúmaniu profesijných zručností učiteľa. Pre zvýšenie validity merania štýlu vedenia by bolo užitočné v budúcnosti získať aj hodnotiace výpovede vedených.

Abstract

Research objective: The study addresses the correlations within the selected leadership model in the educational environment. The goal of the research study was to verify the relationship between the general self-esteem in Slovak teachers and their pupil leadership style in terms of D. McGregor’s theory. In the Slovak cultural environment, antecedent variables pertaining to the X/Y Theory have not yet been studied in the school organisational environment, i.e. where the teachers actually work. Besides teachers’ self-esteem, the study also addresses the concept of leadership and other contextual variables (age, length of teaching practice, school type, managerial experience). Based on the relevant theory and available research stating the existence of connections between the leader’s self-perception and their followers’ perception (Whitney, 1990; Matzler et al., 2015; Ďuricová & Šugereková, 2017), the following hypotheses has been formulated: RH1: A positive correlation between a teacher’s self-esteem and their pupil/student leadership style in terms of the Y Theory.

Based on further contextual variables (age, length of teaching practice, school type, managerial experience), the research questions have been formulated as follows:

RQ1: Does the teacher’s leadership style correlate with their age in terms of the Y Theory?

RQ2: Does the teacher’s leadership style correlate with the length of their teaching practice?

RQ3: Is there a difference between leadership styles of primary and high school teachers in terms of the Y Theory?

RQ4: Is there a difference between leadership styles of teachers with and without managerial experience?

Research method: The method of available selection was used to build the research sample of form teachers working at the secondary level of education (N=142, higher secondary level = 56%, lower secondary level 44%). Two questionnaires were administered to collect data:

  • The RSES/Rosenberg Self-Esteem Scale (Halama & Bieščad, 2006) was used to evaluate the emotional aspect of the self-concept and self-esteem. This one-dimensional scale consists of 10 items and the respondent is asked to express how much they agree on the scale from 1 to 4 (1 – strongly disagree, 4 – strongly agree). The reliability (internal consistency) of the research tool expressed by Cronbach's alpha showed an acceptable level (α=.72).
  • The X/Y Leadership Style Questionnaire was created by merging two original instruments: Theory X/Y Behavior (Kopelman et al., 2010) and Theory X/Y Managerial Assumptions (Kopelman et al., 2012). Items 1–13 focused on leader’s specific behaviours (e.g. Pupils/students need to be constantly checked to ensure that they work as they are supposed to) and items 14–23 express the leader’s assumptions (e.g. Pupils/students naturally like learning). The respondents expressed their agreement on a 5-point scale (1 – strongly agree; 5 – strongly disagree). The total raw score represents the respondent’s Y pupil/student leadership style. The internal consistency of the adapted Slovak version of the instrument as a whole proved very good (α=.86).

Research results:  Data distribution normality testing (Kolmogorov–Smirnov test) in terms of individual variables showed that the data did not fulfil the requirements of a normal distribution (p = .00), therefore it was necessary to use non-parametric tests. The correlation analysis indicated that the relation between teachers’ self-esteem and their pupil/student leadership style in terms of the Y theory closely correlated and showed statistical significance (.614; p≤.01). The analysis showed a medium close positive statistically significant correlation of the leadership style with the teacher’s age (.406; p ≤ .01) and a slightly weaker correlation with the length of their practice (.288; p ≤ .01). The linear regression analysis showed that out of these three determinants, teachers’ self-esteem predicts their Y-leadership style. This determinant explains approx. 31% of the variability in the teachers’ Y-leadership style. The analysis of the differences showed a statistically significant difference in the Y-leadership style in favour of primary school teachers, which can be explained by their statistically significant higher self-esteem, age, and length of practice in comparison to high school teachers. The second contextual variable showed a statistically significant difference in terms of the Y-leadership style between the two teacher groups in favour of those who had managerial experience in comparison to those who did not.

Conclusion: The study has confirmed the assumed positive correlation between teachers’ general self-esteem and pupil/student leadership style in terms of the Y Theory. This result is consistent with other research results (e.g. Whitney, 1990; Matzler et al., 2015; Ďuricová & Šugereková, 2017), thus confirming the importance of leaders’ positive self-esteem. The results can be interpreted as follows: as the teacher-leader’s self-esteem increases, so does the probability that they lead the pupils/students using the Y Theory, which is based on faith in the pupil/student’s abilities, character, and motivation. The regression analysis has also confirmed that teachers’ self-esteem predicts whether they apply the Y-leadership style or not. Correlation and comparative analyses outlined a broader context of this leadership style in the teaching practice. It seems that the teacher’s age and length of teaching practice indirectly promote the Y-leadership style in relation to their pupils/students, and they both positively correlate with the teacher’s self-esteem. This finding is consistent with Kale and Ӧzdelen’s study (2014), which states that with a growing length of practice, primary school teachers develop a more democratic and participating leadership style – as described by the Y Theory. Therefore, it can be assumed that increasing age, maturity, and expertise allow the teacher to improve their self-esteem and leads their pupils/students toward the same philosophy. The influence of the school type on the Y-leadership style is merely a secondary consequence of the fact that in this testing, older and more experienced teachers worked at primary schools, which also reflected in their higher self-esteem in comparison with their high school colleagues. As for managerial experience (higher positions in school management), it seems that teachers who possess it may be able to effectively use the related skills in student/pupil leadership, i.e. direct teaching activity. Despite the limits of this research study (size and selection of the research sample, using self-assessment scales), it can contribute to the research of professional teaching skills. To increase the validity of measuring leadership style, it would be useful to collect feedback also from the pupils/students.

Bibliographic information

Ďuricová, L. (2020). The perceived style of pupil leadership in terms of the x/y theory inrelation to Slovak teachers’ self-esteem. Človek a spoločnosť [Individual and Society], 23(2), 1–10. http://doi.org/10.31577/cas.2020.02.570

Článok v PDF

Zdieľať článok