Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Social skills for paramedics in Slovakia

Autor:

Zuzana Kaššaiová, Institute of Experimental Psychology, Centre of Social and Psychological Sciences, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, Slovak Republic, kassaiova.zuzana@gmail.com

doi: http://doi.org/10.31577/cas.2020.02.572 

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

V posledných rokoch, bezpečnosť pacienta láka mnoho pozornosti, avšak veľa pozornosti sa nevenuje sociálnym zručnostiam potrebným pre zdravotníckych záchranárov. Cieľom tejto prehľadovej štúdii je poukázať na dôležitosť skúmania sociálnych zručností v posádkach záchrannej zdravotnej služby. Cieľom tohto príspevku je takisto poukázať na nedostatok štúdii o sociálnych zručnostiach pre záchranárov. V rámci štúdii prezentujeme rôzne pojmy, ktoré literatúra popisuje na definovanie sociálnych zručností a identifikovali sme dva najčastejšie prístupy: prístup netechnických zručností a kompetenčný prístup. Prístup netechnických zručností má svoj pôvod v letectve a Flinová s kol. (2003) definujú netechnické zručnosti ako kognitívne a sociálne zručnosti, ktoré dopĺňajú technické zručnosti a prispievajú k bezpečnému a efektívnemu splneniu požadovaných úloh. Najčastejšie sú opisované 3 hlavné kategórie: kognitívne (rozhodovanie a situačné uvedomenie); personálne (schopnosti zvládania stresu a únavy), a sociálne (komunikácia, tímová práca a vedenie tímu). Každá kategória obsahuje základné elementy a behaviorálne markery – príklady efektívneho a neefektívneho správania. Kompetenčný prístup definuje kompetencie ako znalostí, zručnosti, schopností a ďalšie charakteristiky (Campion & Odman, 2011) alebo môžu obsahovať klastre dvoch či viacerých týchto atribútov (Marrelli et al., 2005). Každá kompetencia je popísaná alebo ilustrovaná na behaviorálnych indikátoroch – špecifický príklade správania. Literatúra popisuje 3 klastre kompetencií, ktoré odlišujú vynikajúcich od priemerných pracovníkov: kognitívne kompetencie (kreatívne myslenie, kritické myslenie, rozhodovanie, riešenie problémov); emocionálne kompetencie (seba-uvedomenie, seba-manažment, emocionálne seba-uvedomenie, emocionálna seba-kontrola) a sociálne kompetencie (sociálne povedomie, tímová práca, vedenie) (Boyatzis & Boyatzis, 2008). V tomto článku zdôrazňujeme aj podobnosti medzi oboma prístupmi a zameriavame sa aj na ich kritiku. Nestelová s kol. (2011) kritizujú pojem netechnické zručnosti a odporúčajú používať pojem ľudské faktory, pretože definujú zručnosti alebo správanie v pozitívnom zmysle. Podľa autorov je pojem netechnických zručností nepresný a príliš zjednodušujúci, zatiaľ čo ľudské faktory vychádzajú z bohatej akademickej tradície. Pozeranie sa na zručnosti ako technické a netechnické a používanie modelu deficitu (model netechnických zručností), môže prispieť k rozvoju negatívnych postojov, devalvácii, že sa tieto zručnosti nedajú naučiť a k rozširovaniu postojov, že existujú dve široké, na sebe nezávislé kategórie. Kritika kompetenčných modelov sa týka najmä teoretickej nejednoznačnosti. Niektoré definície popisujú kompetencie ako kombináciu znalostí, zručností, schopnosti a iných charakteristík (Campion et al., 2011) alebo ako súhrn presvedčení, motívov, postojov potrebných k úspešnej práci (Chen & Naquin, 2006). To znamená, že nie je jednotná teória, ktorá by jasne definovala, čo myslíme, keď používame pojem kompetencie. Vo všeobecnosti sa kompetenčné modely (vytvárané najmä pre prax) neupriamujú na validizačný proces a na hodnotenie reliability (Stevens, 2013). Niektorí autori (Ashworth & Saxton, 2006) kritizujú pojem kompetencie aj kvôli tomu, že pojem ignoruje širšie ľudské kvality a zameriava sa na meranie výkonu podľa vopred stanovených noriem. Napriek nedostatkom oboch prístupov, potreba skúmania sociálnych zručností (alebo kompetencií) vychádza z čoraz častejších medializovaných správ o medicínskych chybách. V súčasnosti existujú všeobecné kategórie netechnických zručností a kompetenčné modely pre zdravotníckych pracovníkov (ako zdravotné sestry, lekári). Avšak, podľa Glavina a Marana (2003) konkrétne metódy a obmedzenia, ktoré sa na ich efektívne riešenia podieľajú, nie je možné vždy transformovať z jednej kultúry na druhú. Nemožno vziať konkrétny balík tréningov a nahradiť slovo pilot alebo lekár slovom záchranár. Je potrebné rozvinúť teóriu ľudských zručností (alebo kompetencií) prislúchajúcu danému povolaniu a identifikovať kľúčové zručnosti a prislúchajúce behaviorálne markery. Práve znalosť sociálnych zručností potrebných pre prácu v záchrannej zdravotnej službe sú dôležité pre prevenciu chýb a vyrovnanie sa s náročnými situáciami.

Abstract

In the past, patient safety has attracted attention. However, little of it has been focused on the social skills necessary for paramedics. The aim of this article is to both highlight this deficiency, as well as the importance of examining such social skills which are necessary for crews in the emergency medical services. In this review, we present different terms described in the literature, and also the two most prevalent approaches: a non-technical skills approach and a competency approach. The non-technical skills approach has its origin in aviation. Flin et al. (2003) defined non-technical skills as the cognitive and social skills that complement technical skills, and contribute to safe and efficient task performance. Non-technical skills are divided into three main categories: cognitive (decision-making and situational awareness), personal awareness (coping with fatigue and stress) and social skills (leadership, communication and teamwork). Each category includes basic elements and behavioral markers – examples of effective and noneffective behaviors. The competency approach defines competencies as knowledge, skills, abilities and other characteristics or as a cluster of two or more these attributes (Marrelli, Tondora, & Hoge, 2005). Each competency is composed of behavioral indicators – specific descriptions of effective behavior (Calhoun et al., 2008). The literature describes three clusters of competencies: 1. cognitive competencies (system thinking and pattern recognition), 2. emotional competencies (self-awareness, self-management, emotional self-awareness, emotional self-control), 3. social competencies (social awareness, relationship management such as empathy and teamwork) (Boyatzis & Boyatzis, 2008). In this article, we discuss the differences and similarities of both approaches and we focus on their critique. Nestel et al. (2011) criticized the term of non-technical skills and recommended using the term human factors because human factors positively define skills or behavior. According to the authors, while the term of non-technical skills is simplistic and inaccurate, human factors stem from a richer academic tradition. The model of non-technical skills can contribute to the development of negative attitudes and devaluation in that these skills cannot be learned, and the spread of attitudes that there are two broad, independent categories. The critique of competency models is based on theoretical ambiguities. Some definitions describe competencies as a combination of knowledge, skills, ability and other characteristics (Campion & Odman, 2011) or as asummary of beliefs, motives, and attitudes needed for successful work (Chen & Naquin, 2006). Another critiqueis based on the lack of methodological rigour, and according to some authors (Ashworth & Saxton, 2006), the term of competence ignores wider human qualities and focus on the measurement of performance according to predetermined standards. Despite the advantages and disadvantages of both approaches, the urgency of this topic in Slovakia is emphasized by the increasing number of publicized cases of medical failure. While there are general categories of non-technical skills and competency models for healthcare professionals (such as nurses and doctors), there is a lack of studies which focus on paramedics. According to Glavin and Maran (2003), specific methods cannot always be transferred from one culture to another. It is not possible to take a specific training package and replace theword nurse or physician with the word paramedic. It is necessary to develop a theory of human skills (or competencies) and to identify job-specific skills for the position, and related behavioral markers. Additionally, the knowledge of social skills in emergency medical services is important for preventing errors and dealing with critical situations.

Bibliographic information

Kaššaiová, Z. (2020). Social skills for paramedics in Slovakia. Človek  a spoločnosť [Individual  and Society], 23(2), 29–42. http://doi.org/10.31577/cas.2020.02.572 

Článok v PDF

Zdieľať článok