Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

The debiasing effect of counterfactuals

The debiasing effect of counterfactuals

Autor:

Daša Strachanová, Institute of Experimental Psychology, Center of Social and Psychological Sciences, Slovak Academy of Sciences, Bratislava, dasa.strachanova@gmail.com

doi: http://doi.org/10.31577/cas.2019.03.556 

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Ako vieme, ľudia nie sú úplne racionálni a ich rozhodnutia sú ovplyvňované situačným kontextom, emóciami, kognitívnymi schopnosťami, atď. Často je rozhodovacia situácia nejasná, takže nemáme dostatok relevantných informácií a strácame sa. V tomto prípade používame skratky, ktoré môžu viesť k kognitívnym odchýlkam. Kognitívne odchýlky môžu ovplyvniť náš rozhodovací proces, takže nie sme schopní urobiť rozhodnutie nezaujatým spôsobom. Vyskytujú sa v rôznych situáciách a môžu ovplyvniť našu prácu, vzťahy, rozhodnutia o investíciách. Následne naše rozhodnutia ľutujeme. Ľútosť však nie je jediným dôvodom pre znižovanie kognitívnych odchýlok. Skreslený rozhodovací proces môže prostredníctvom našich nesprávnych rozhodnutí ovplyvniť život iných ľudí. Skutočnosť, že skupiny a organizácie (Kramer, 1994), forenzní špecialisti (Kassin, Dror & Kukucka, 2013), investori (Baker & Nofsinger, 2002), právnici (Wistrich & Rachlinski, 2013) alebo lekári (Bornstein & Emler, 2001) robia svoje rozhodnutia pod vplyvom kognitívnych odchýlok môže priamo ovplyvniť rozhodnutia o vine/nevine, ne/vhodnej metóde liečby a ovplyvniť všetko od našich financií po naše zdravie, čo je skutočný dôvod na znižovanie kognitívnych odchýlok. Larrick (2004) definoval tri spôsoby znižovania kognitívnych odchýlok. Prvým typom intervencií sú motivačné techniky, ako sú incentívy alebo akontabilita. Druhý typ intervencií na znižovanie odchýlok sú kognitívnych techniky, ako je metóda zvažovania opaku, tréning alebo kontrafaktový priming. Tretím typom intervencií sú moderné technológie, ako sú zoznam pre a proti, alebo skupinové rozhodovanie. Predpokladáme, že efektívne znižovanie kognitívnych odchýlok by malo byť založené práve na kognitívnych intervenciách. Cieľom našej štúdie bolo preskúmať účinnosť kontrafaktového primingu, kognitívnej stratégie, na znižovanie troch kognitívnych odchýlok: sklon k sebapotvrdzovaniu ako tendenciu vyhľadávať informácie v súlade s našimi predpokladmi, zaujatosť status quo ako preferenciu súčasného stavu, a atribučný efekt ako tendenciu pripisovať správanie viac osobnosti než vplyvu situácie. Kontrafaktový priming by mal aktivovať spôsob myslenia „čo by bolo, keby“. Účastníci (N = 202) nášho medzi-subjektového experimentu boli regrutovaní online. Riešili dve úlohy zamerané na kognitívne odchýlky: jednu pred (kontrolná skupina) a jednu po (experimentálna skupina) experimentálnej manipulácií. Pred druhou úlohou čítali kontrafaktový scenár (Galinsky & Moskowitz, 2000) ako experimentálnu manipuláciu. Kontrafaktový scenár bol o Janke, ktorá by mohla vyhrať výlet na Hawai, ak by si nepresadla. Janka po koncerte premýšľa o tom, čo získala a čo stratila tým, že si presadla. Pre každú odchýlku sme použili typickú výskumnú metódu. Metóda na zachytenie sklonu k sebapotvrdzovaniu bola inšpirovaná Snyderom a Swannom (1978), Strachanovou a Valuš (2019) a bola v sociálnej oblasti v rámci rýchleho rande, kde si participant mal vybrať zo zoznamu otázok, aby otestoval svoju hypotézu o introverzií fiktívnej osoby. Úlohu na sklon k sebapotvrdzovaniu riešilo 131 participantov, z ktorých 64 bolo v kontrolnej skupine a 67 v experimentálnej skupine. Participanti si mali predstaviť, že Tereza sa pripravuje na rýchle zoznamovanie a bude mať len pár minút na to, aby lepšie spoznala fiktívnu osobu, takže si chce vopred pripraviť otázky, ktoré položí na rýchlom rande. Participanti dostali zoznam otázok (5 neutrálnych, 5 extrovertných, 5 introvertných) a spomedzi otázok vyberali tie, ktoré by podľa nich Tereza mala položiť, aby overila svoju hypotézu, že neznámy je introvert. Metódu na atribučný efekt sme použili v súlade s Strachanovou a Valuš (2019) a túto úlohu riešilo 133 participantov, z ktorých 71 bolo v kontrolnej skupine a 62 v experimentálnej skupine. Participant mal za úlohu vyhodnotiť príčinu správania (situácia/osobnosť) fiktívneho kolegu, pričom jeho správanie mali zdôvodniť na základe krátkeho scenára o ňom. Participanti odpovedali na Likertovej škále, či dôvodom správania kolegu boli situačné okolnosti alebo jeho osobnosť. Úlohu na status quo inšpirovali Samuelson a Zeckhauser (1988) a použili sme ju v súlade s Dudekovou, Kostovičovou a Konečným (2017). Úlohu na status quo riešilo 140 participantov, z ktorých 67 bolo v experimentálnej skupine a 73 v kontrolnej skupine. Participanti si mali vybrať z troch investičných portfólií, z ktorých jedna možnosť predstavovala súčasný stav - účastník si mal predstaviť, že zdedil majetok, a rozhodoval sa, či bude zdedený majetok investovať tak, ako ho jeho predchodca investoval doteraz alebo zvolí inú možnosť. Skúmali sme debiasingový účinok kontrafaktov na tri kognitívne skreslenia (status quo, atribučný efekt, sklon k sebapotvrdzovaniu). Kontrafaktový priming neznížil sklon k sebapotvrdzovaniu. Podobne kontrafaktový priming neznížil status quo ani atribučný efekt. Vo všeobecnosti naše výsledky nepotvrdili debiasingový efekt kontrafaktov na kognitívne odchýlky. Diskutujeme o dvoch funkciách kontrafaktov. Existujú kontrafakty nahor a nadol. Kontrafakty nahor majú prípravnú funkciu, takže myslenie na lepší výsledok môže spôsobiť, že sa budeme cítiť zle, ale v budúcnosti tak môžeme zlepšiť naše výsledky. Kontrafakty nadol majú aktivačnú funkciu, čím môžu zlepšiť mechanizmy na zvládanie stresu a duševnú pohodu. Znamená to, že kontrafakty nás môžu utešiť, ale môžu tiež spôsobiť úzkosť a ľútosť. Roese (2004) tvrdí, že kontrafakty nadol spôsobujú pozitívny afekt v porovnaní s kontrafaktami nahor. To znamená, že úspešnosť správania je ovplyvnená smerom kontrafaktov. Hovorí tiež, že kontrafakty nadol (premýšľanie o alternatívach, ktoré sú horšie ako realita) spôsobujú, že sa ľudia cítia lepšie, a kontrafakty nahor (premýšľanie o alternatívach, ktoré sú lepšie ako realita) môžu zlepšiť výkon. V našom kontrafaktovom scenári sme použili zmiešané kontrafakty (nahor a nadol) a naprajmovali sme účastníkov, aby premýšľali o tom, čo v danej situácií získali a o čo prišli. Ďalší výskum by mal skúmať účinok kontrafaktového myslenia oddelene pre kontrafakty nahor a nadol, aby sa zistil jeho účinok na kognitívne odchýlky. Náš výskum má niekoľko limitov. Nezvážili sme kultúrne rozdiely v kognitívnych predsudkoch, pretože nie sú dobre preskúmané, takže sme mali urobiť pre-test na metódy zachytávajúce kognitívne odchýlky, aby sme videli ich funkčnosť v Bulharsku.  Veľkosť vzorky mohla byť väčšia, aby sme zistili malú veľkosť efektu kontrafaktového primingu na kognitívne odchýlky. Náš výskum prináša nové poznatky o kognitívnych kognitívnych odchýlkach a debiasingu prostredníctvom kontrafaktového myslenia a poskytuje veľký priestor pre budúci výskum.

Abstract

People are not fully rational and their decisionsare affected by factors such as situational context, emotions, and cognitivecapacity. Often, the decision-making situation is unclear, and we do not haveenough relevant information. In this case we use shortcuts, which can lead tocognitive biases. Cognitive biases can affect our decision-making processes,and we are not able to make the decision in an unbiased way. They are presentin a wide range of situations, and they can affect our job, relationships, anddecisions about investments. Subsequently, we can often regret our decisions.Our regret is not the only reason for debiasing. A biased decision-makingprocess can also affect the lives of other people, as a direct result of ourwrong decisions. The fact that groups and organizations (Kramer, 1994),forensic specialists (Kassin, Dror, & Kukucka, 2013), investors (Baker& Nofsinger, 2002) lawyers (Wistrich & Rachlinski, 2013) or doctors(Bornstein & Emler, 2001) sometimes make their decisions in a biased waycan directly affect decisions about guilt/innocence, in/appropriate treatmentsand influence everything from our finances to our health. That is the realreason for debiasing. Larrick (2004) defined three kinds of debiasing. Thefirst type of debiasing interventions are motivational practices such asincentives or accountability. The second type of debiasing interventionsinvolves cognitive methods like considering the opposite method, training orcounterfactual priming. The third type of debiasing interventions are moderntechnologies such as the pros and cons lists or group decision-making.We assume that effective debiasing of cognitive biases should be based oncognitive debiasing interventions. The aim of our study was to investigate theeffectiveness of counterfactual priming, as a cognitive intervention, inreducing three cognitive biases: confirmation bias, as the tendency to searchfor information in line with our assumptions, the status quo bias, as thepreference of the current state, and the attribution effect, as the tendency toattribute behavior based more on personality than on situational context.Counterfactual priming should create the “what would happen if” kind ofthinking. The participants (N = 202) of our between-subject experiment wererecruited online. They solved two tasks on cognitive biases: one before(control group) and one after (experimental group) the experimentalmanipulation. Before the second task, they read a counterfactual scenario(Galinsky & Moskowitz, 2000) as the experimental manipulation. The counterfactualscenario was about Jane, who could have won a trip to Hawaii, had she notchanged her seat. After the concert, Jane is thinking about her gains andlosses because of changing the seat. For each bias we used the typical researchmethod. The confirmation bias method was inspired by Snyder and Swann (1978),Strachanová and Valuš (2019) and involved a social domain of speed dating,where participants chose from a list of questions to test their hypothesisabout the introversion of a ficticious person. 131 participants, 64 from thecontrol group and 67 from the experimental group, solved the confirmation biastask. Participants had to imagine that Teresa is preparing for speed dating andshe will have only a few minutes to get to know the ficticious person better soshe should choose/prepare questions she would like to ask on the speed date.Participants got the list of questions (5 neutral, 5 extroverted, 5introverted) and chose the questions Teresa should ask on the speed date inorder to determine her assumption. In line with Strachanová and Valuš (2019),we used the fundamental attribution error. This task was solved by 133 participants, from which 71 were in thecontrol group and 62 in the experimental group. Participants had to evaluatethe cause of behavior (situation/personality) of a ficticious co-worker,following a short scenario involving the co-worker. Participants answered usingthe Likert scale, assessing whether the reason for the co-worker´s behavior wasa situational circumstance or his/her personality. The status quo bias task wasinspired by Samuelson and Zeckhauser (1988) and used in line with Dudeková,Kostovičová and Konečný (2017). The task for the status quo was solved by 140participants, from which 67 were in the experimental group and 73 in thecontrol group. Participants had to choose one of the three investmentportfolios, of which one was the default option (status quo) - participants hadto imagine that they had inherited property and had to decide whether to keepthe investment method as before or change it. We investigated the debiasingeffect of counterfactuals on three cognitive biases (status quo, attributioneffect, confirmation bias). Although in the confirmation bias participants inthe experimental group asked fewer questions regarding introversion, thisresult was not statistically significant; in the cumulative confirmation biasscore counterfactual priming did not decrease this tendency. Similarly,counterfactual priming did not decrease the status quo bias or the fundamentalattribution error. In sum, our results show no debiasing effect ofcounterfactuals in cognitive biases. We discuss the two functions ofcounterfactuals. Counterfactuals can be upward and downward. Upwardcounterfactuals have a preparative function, thus thinking of a better resultcan make us feel bad, but it can improve our results in the future. Downwardcounterfactuals have an affective function, which can improve coping mechanismsand well-being. It means that counterfactuals can comfort us, but they cancause anxiety and regret as well. Roese (2004) says that downwardcounterfactuals cause a more positive effect compared to upwardcounterfactuals. This means that success behavior is influenced by thedirection of counterfactuals. The author says that downward counterfactuals(thinking about alternatives worse than reality) make people feel better andupward counterfactuals (thinking about alternatives better than reality) canimprove performance. We used mixed counterfactuals in our counterfactualscenario and we primed participants to think about what they lose and what theygain from situations. Subsequent research should examine the effect ofcounterfactual thinking separately for upward and downward counterfactuals tosee its effect on cognitive biases. There are limitations of our research. Wedid not consider cultural differences in cognitive biases because they are notwell-examined. Therefore, in the future a pre-test for cognitive biases methodsshould be carried out in order to see its functionality in Bulgaria, and thesample size should be bigger. Our research brings new evidence in cognitivebiases and debiasing by counterfactual thinking and it expands the field forfuture research.

Bibliografické informácie (sk)

STRACHANOVÁ,  Daša. The debiasing effect of counterfactuals.  In Človek a spoločnosť [Individual and   Society], 2019,  roč. 22, č. 3, s. 1-10. doi: http://doi.org/10.31577/cas.2019.03.556

Bibliographic information

STRACHANOVÁ,  D. The debiasing effect of counterfactuals.  In Človek a spoločnosť [Individual and   Society],  2019,Vol. 22, No. 3, pp. 1-10. doi: http://doi.org/10.31577/cas.2019.03.556 

Článok v PDF

Zdieľať článok