Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Fear of poverty – verification of its relationship to socio-economic status and selected personality variables

Fear of poverty – verification of its relationship to socio-economic status and selected personality variables

Autor:

Monika Kačmárová, Institute of Psychology, Faculty of Arts, University of Prešov, monika.kacmarova@unipo.sk

Peter Babinčák, Institute of Psychology, Faculty of Arts, University of Prešov, peter.babincak@unipo.sk

Dana Vargová, Institute of Psychology, Faculty of Arts, University of Prešov, dana.vargova@unipo.sk

doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.01.552


ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Psychologický záujem o problematiku chudoby je v literatúre tradične zastúpený dvoma konštruktami – atribúciami chudoby (Feagin, 1972; Heider, 1958) a postojmi k chudobe (Cozzarelli, Wilkinson, & Tagler, 2001). V predloženej štúdii je navrhnutý pojem „obavy z chudoby“, ktorý sa javí ako otvorený psychologickému výskumu a na základe informácií z rôznych nadnárodných prieskumov (ako je napr. Eurobarometer) predstavuje aktuálnu skutočnosť zasahujúcu nezanedbateľnú časť populácie i na Slovensku. Pri analýze obáv z chudoby sa ponúkajú dve cesty ich koncepčného uchopenia. Jedna reprezentuje pohľad, že obavy z chudoby môžu byť prejavom všeobecnejšej osobnostnej charakteristiky predisponujúcej osobu k neistote a obavám (nielen) z budúceho materiálneho nedostatku. Takto by obavy z chudoby mohli byť relatívne nezávislé na situácii osoby. Inou možnosťou je uvažovať o obavách ako o emocionálnom dôsledku nepriaznivej ekonomickej či sociálnej situácie osoby. Vzhľadom k absencii relevantných literárnych zdrojov zaoberajúcich sa obavami z chudoby má predkladaný výskum exploratívnu povahu.

Zámer: Cieľom realizovaného výskumu bolo overenie vzťahu medzi ukazovateľmi socioekonomického statusu (finančný stres, vzdelanie, zamestnanecký status), vybranými osobnostnými vlastnosťami (neuroticizmus, extraverzia a svedomitosť) a obavami z chudoby. V rámci skúmaných socioekonomických premenných bol stanovaný predpoklad o pozitívnom vzťahu finančného stresu a obáv z chudoby, a tiež že nezamestnané osoby a osoby s nižším vzdelaním budú vykazovať vyššiu mieru obáv z chudoby. Ďalej bola stanovená hypotéza, že extraverzia bude v negatívnom vzťahu k obavám z chudoby a neuroticizmus a svedomitosť budú v pozitívnom vzťahu k obavám z chudoby.

Metóda: Výskumu sa zúčastnilo 115 respondentov, z toho 58 mužov a 57 žien vo veku 18-62 rokov (M = 32.35; SD = 11.16) pochádzajúcich z Košického kraja.

Na zistenie miery obáv z chudoby bola použitá autorská položková škála s 11-bodovou odpoveďovou stupnicou, a položka s dichotomickou odpoveďovou škálou „mám/nemám obavy z chudoby“ zaradená za účelom validizácie hodnotenia obáv z chudoby. Vybrané osobnostné vlastnosti (neuroticizmus, extraverzia, svedomitosť) boli zisťované pomocou subškál z päťfaktorového osobnostného inventára NEO-FFI (Ruisel & Halama, 2007), finančný stres bol meraný s použitím modifikovaného Dotazníka finančného stresu (Bačíková-Slešková et al., 2007). Otázky týkajúce sa najvyššieho dosiahnutého vzdelania a aktuálneho zamestnaneckého statusu boli súčasťou sociodemografického dotazníka.

Výsledky a diskusia: Pre účely hodnotenia obáv z chudoby bola využitá jednoduchá forma 11-bodovej škály, ktorá umožnila respondentom vyjadriť rôzne úrovne hodnotenej premennej citlivejšie než dichotomická škála. Zároveň 11-bodová škála dobre diferencuje medzi osobami, ktoré uviedli, že majú resp. nemajú obavy z chudoby.

Pre overenie vzťahu ukazovateľov socioekonomického statusu (finančný stres, vzdelanie, zamestnanecký status) a vybraných osobnostných vlastností k obavám z chudoby bola realizovaná viacnásobná hierarchická lineárna regresná analýza (metódou stepwise). Výsledky analýzy preukázali, že v rámci skúmaných osobnostných vlastností bol významným prediktorom obáv z chudoby neuroticizmus, ktorý vysvetlil 6% variancie závislej premennej, z vybraných ukazovateľov socioekonomického statusu sa ako významné prediktory preukázali finančný stres (24%) a zamestnanecký status (5%). Na základe týchto zistení možno konštatovať, že zamestnané osoby s vyššou mierou finančného stresu a vyššou úrovňou neuroticizmu vykazovali vyššiu mieru obáv z chudoby. Vzťah ostatných skúmaných premenných k obavám z chudoby nebol zaznamenaný. Na základe zaznamenaných zistení, nemožno jednoznačne rozhodnúť, ako by bolo možné rozumieť obavám z chudoby, či sú dôsledkom prežívania nepriaznivej socioekonomickej situácie osoby, alebo sú skôr charakteristikou osobnosti. Ako možnú hypotézu pre vysvetlenie vzťahov týchto premenných by bolo možné konštruovať mediačný model, kde by vzťah socioekonomického statusu a obáv z chudoby bol mediovaný osobnostnými premennými a predovšetkým neuroticizmom osoby, ktorý má vzťah ako k finančnému stresu (r = -.45) tak i k obavám (r = .49). Pre tento typ analýzy je však potrebné koncipovať rozsiahlejší výskum najmä vzhľadom k veľkosti vzorky.

Záver: V realizovanom výskume sme potvrdili hypotézy o vzťahu osobnostných premenných (konkrétne neuroticizmu) a ukazovateľov socioekonomického statusu (finančného stresu) k obavám z chudoby a formulovali ďalšiu hypotézu o predpokladanom vzájomnom vzťahu medzi nimi. Prezentovaný výskum predstavuje prvú sondu (na národnej úrovni) v rámci skúmania problematiky obáv z chudoby so zameraním na psychologické premenné s cieľom obohatiť poznanie v oblasti kde tradične dominujú ekonomické a sociálne vedy.

Abstract

In psychologyliterature, the interest in poverty is traditionally represented by twoconstructs – poverty attributes (Feagin, 1972; Heider, 1958) and the attitudesto poverty (Cozzarelli, Wilkinson, & Tagler, 2001). The present studyproposes the concept of "the fear of poverty", which appears to beaccessible to psychological research. In addition, based on the informationfrom various transnational surveys (such as Eurobarometer), the conceptpresents the present reality for a considerable part of the Slovak population.  When analyzing thefear of poverty, there are two ways of conceptually understanding this. Onerepresents the view that the fear of poverty can be a manifestation of a moregeneral personality trait, which predisposes the person to uncertainty and fearof future material shortage. In this way, the fear of poverty could berelatively independent of the person's situation. The other possibility is toconsider the fear as the emotional consequence of the person's unfavorableeconomic or social situation.  Due to the absenceof relevant literature sources addressing the fear of poverty, the presentresearch is of an exploratory nature.

Research objective:The aim of the research was to examine the relationship between the indicatorsof socio-economic status (financial stress, education, employment status) andselected personality traits (neuroticism, extraversion, conscientiousness) tothe fear of poverty. Within the examined socio-economic variables, thehypothesis of a positive relationship between financial stress and the fear ofpoverty was formulated. We made the assumption that the unemployed andless-educated people would exhibit a higher level of the fear of poverty.Furthermore, we hypothesized a negative relationship between extraversion andthe fear of poverty and a positive relationship of neuroticism andconscientiousness to the fear of poverty.

Research method: A total of 115 respondents aged 18-62 (M =32.35; SD = 11.16) participated in the survey, consisting of 58 men and 57women. The respondents were from the Košice region.   

To determine the level of the fear of poverty, the authors’ 11-pointanswer scale was used. At the same time, an item with a "Ihave a / I have no fear of poverty" dichotomous response scalewas included in order to validate the assessment of the fear of poverty. Selected personality traits (neuroticism,extraversion, conscientiousness) were assessed using the NEO-FFI five-factor personality inventorysubscales (Ruisel & Halama, 2007). Financial stress was measured using theFinancial Stress Questionnaire (Bačíková-Slešková et al., 2007). Finally, highestlevel of education achieved and the current employment status wereincluded in the socio-demographic questionnaire. 

Resultsand Discussion: In order to assess the fear of poverty, a simple form of an11-point answer scale was used. This way, the respondents could expressdifferent levels of the assessed variable in a more sensitive way than with thedichotomous scale. At the same time, the 11-point answer scale differentiatesbetter between those participants who claimed they are afraid of poverty andthose who claimed they are not. A multiplehierarchical linear regression analysis (the stepwise method) was carried outto examine the relationship of the indicators of socio-economic status(financial stress, education, employment status) and selected personalitytraits with the fear of poverty. The results of the analysis showed that withinthe examined personality traits, neuroticism was a significant predictor of thefear of poverty; explaining 6% of variance in the dependent variable. Out ofthe selected indicators of socio-economic status, financial stress (24%) andemployment status (5%) became significant predictors. Based on these findingsit can be stated that employees with higher levels of financial stress andneuroticism showed a higher level of the fear of poverty. No relationshipbetween the other variables and the fear of poverty was present. On the basisof the findings, it cannot be clearly understood if the fear of poverty resultsfrom a person experiencing an unfavorable socio-economic situation or, rather,due to a personality trait. As a possible hypothesis explaining therelationships of these variables, a mediation model could be designed. In sucha model, the relationship between socio-economic status and the fear of povertywould be mediated by personality variables and particularly by the neuroticismof a person; which shows the relationship to financial stress (r = -.45) aswell as to the fear of poverty (r = .49). For this type of analysis, however,more extensive research is needed, especially in relation to the sample size. 

Conclusion: In the present research, the hypotheses about therelationship between personality variables (neuroticism in particular) and theindicators of socio-economic status (financial stress) to the fear of povertywas confirmed. Moreover, another hypothesis about the assumed interrelationshipbetween them was formulated. The research carried out was the first attempt (atthe national level) to explore the issue of the fear of poverty with a focus onpsychological variables, and thus aimed at enriching the knowledge base in anarea which has traditionally been dominated by economic and social sciences.

Bibliografické informácie (sk)

KAČMÁROVÁ, Monika – BABINČÁK, Peter – VARGOVÁ, Dana. Fear of poverty – verification of its relationship to socio-economic status and selected personality variables. In Človek  a spoločnosť [Individual and Society], 2019, roč. 22, č. 1, s. 44-53. doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.01.552

Bibliographic information

KAČMÁROVÁ, Monika – BABINČÁK, Peter – VARGOVÁ, Dana. Fear of poverty – verification of its relationship to socio-economic status and selected personality variables. In Človek  a spoločnosť [Individual and Society], 2019, Vol. 22, No. 1, pp. 44-53. doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.01.552

Článok v PDF

Zdieľať článok