Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Beyond Czech and Slovak differences in Hofstede´s Masculinity index: An investigation of cross-cultural differences using Hofstede’s and Schwartz’s framework

Beyond Czech and Slovak differences in Hofstede´s Masculinity index: An investigation of cross-cultural differences using Hofstede’s and Schwartz’s framework

Autor:

Ivan Brezina, Institute of Experimental Psychology, Center for Social and Psychological Sciences, Slovak Academy of Sciences, ivan.brezina@savba.sk

Jana Bašnáková, Institute of Experimental Psychology, Center for Social and Psychological Sciences, Slovak Academy of Sciences, jana.basnakova@savba.sk

Tomáš Sollár, Institute of Applied Psychology, Faculty of Social Sciences and Health Care, Constantine the Philosopher University in Nitra, tsollar@ukf.sk

doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.01.550   


ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Viacero štúdií využívajúcich Hofstedeho optiku dimenzií národných kultúr alebo Schwartzov koncept hodnotových typov dokumentuje zásadné rozdiely v hodnotových preferenciách medzi Čechmi a Slovákmi. Tie najviditeľnejšie z nich reprezentuje Hofstedeho dimenzia Maskulinity alebo Schwartzova hodnotová orientácia Úspechu; obe definuje podobný obsah, kde sa vyzdvihuje dôležitosť úspechu, výkonu a kompetencie. Vo všetkých piatich doteraz publikovaných štúdiách – z ktorých dve sú založené na Prieskume kultúrnych hodnôt od Geerta Hofstedeho (Kolman, Norderhaven, Hofstede, & Dienes, 2003, Bašnáková, Brezina a Masaryk, 2016) a tri na hodnotových typoch Shaloma Schwartza (Schwartz & Bardi, 1997, Schwartz, Bardi & Bianchi, 2000 a Ilgová a Ritomský, 2009) – zaznamenali slovenskí participanti vyššie skóre na indexe Maskulinity aj Úspechu. Je pritom zaujímavé, že skóre Maskulinity pre Slovensko uvádzané v Kolmanovi a kol. (2003) dosahuje jednu z najvyšších hodnôt spomedzi krajín, kde bol použitý dotazník VSM, čím sa z neho stáva extrémna hodnota aj z medzinárodného hľadiska. Ako sme to vyhodnotili v našej predošlej štúdii o medzikultúrnych rozdieloch (Bašnáková a kol., 2016), otázka, prečo sa dva národy, ktoré zdieľajú podobné historické a geografické pozadie, tak výrazne líšia na dimenzii Maskulinity, zostáva nezodpovedaná. Cieľom predkladanej štúdie je preskúmať tento rozdiel podrobnejšie. Za týmto účelom sme porovnali dve zodpovedajúce vzorky českých (N=200) a slovenských (N=200) účastníkov, reprezentatívne pre tieto dve populácie. Rozdiely v Maskulinite sa podľa nášho názoru dajú vysvetliť v zásade dvoma spôsobmi. A) Zistený rozdiel medzi Čechmi a Slovákmi je psychologicky validný a preto je možné vysvetliť ho na základe inej sady kultúrnych dimenzií, napríklad Schwartzovho systému hodnôt, alebo demografických faktorov. Nemôžeme však dopredu vylúčiť prozaickejší dôvod tohto rozdielu - B) že je jednoducho spôsobený podrobnosťami meracieho nástroja, napríklad v dôsledku systematických rozdielov v tom, ako účastníci v oboch krajinách interpretujú malé množstvo položiek alebo konkrétnu položku. Za účelom rozhodnutia medzi týmito dvoma teoretickými možnosťami a zároveň vytvorenia spoľahlivejšej referencie, sme sústredili analýzu na tri okruhy: 1.) Identifikáciu demografických faktorov, ktoré majú v oboch vzorkách súvis s Maskulinitou, 2.) Porovnanie Maskulinity a Schwartzových individuálnych hodnotových typov, 3) Analýzu položiek, ktoré tvoria Index maskulinity. Čo sa týka demografických faktorov, je teoreticky možné, že rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi v dimenzii Maskulinity spôsobuje jeden alebo viacero faktorov, ktorú samé osebe nie sú kultúrno-psychologickými dimenziami hodnotových rozdielov, ale dokážu vysvetliť rozdiely v nameraných hodnotách. Najpravdepodobnejším kandidátom je vierovyznanie, keďže Slováci sú tradične prevažne katolíci – 62% podľa Sčítania ľudu v roku 2011 (Štatistický úrad SR, 2011), a Česi bez vyznania (dve hlavné cirkvi – rímsko-katolícka a protestantská spolu združujú menej než 20 percent veriacich, podľa Sčítania z roku 2011 (Štatistický úrad ČR, 2013)). Pokiaľ ide o druhú hypotézu, domnievame sa, že rozdiely v Maskulinite medzi Čechmi a Slovákmi možno vysvetliť referenciou k rozdielom v individuálnych hodnotových typoch. Je viacero hodnotových typov, ktoré by na základe teoretickej analýzy mohli súvisieť s Indexom maskulinity; predovšetkým je to prípad Úspechu a Moci (alebo pri negatívnej korelácii Univerzalizmu a Benevolencie). Napokon, z hľadiska analýzy jednotlivých položiek odkazujeme k štúdii Ripkovej a Masaryka (2015), ktorí zozbierali kvalitatívne vyjadrenia českých a slovenských študentov k dotazníku VSM08. Jedným z hlavných zistení bolo, že študenti interpretovali viacero položiek rozdielne v rámci krajín, aj medzi krajinami. To nás inšpirovalo podrobnejšie sa zamerať na štyri položky, ktoré spolu tvoria Index maskulinity. Z týchto štyroch dosiahli Slováci a Česi na troch porovnateľné priemerné hodnoty. Položka číslo osem (či by pri rozhodovaní sa o ideálnej práci účastník považoval za dôležité „bývať v atraktívnej lokalite”) sa však podstatne líšila. Je zaujímavé, že práve táto položka bola jednou z tých, ktorú českí a slovenskí účastníci štúdie Ripkovej a Masaryka vo viacerých prípadoch interpretovali rozlične. V českej aj slovenskej fokusovej skupine bola interpretácia nejednoznačná vzhľadom k tomu, či „atraktívna” znamená „subjektívne príťažlivá” (Miesto sa mi páči a príjemne sa v ňom žije), čo zapadá do línie Hofstedeho feminínnych hodnôt, alebo „objektívne príťažlivá” (je to prominentná lokalita, dobrá adresa), viac v súlade s maskulínnymi hodnotami. Z tohto dôvodu sme dáta analyzovali spôsobom, ktorý minimalizoval vplyv tejto premennej na výsledný index Maskulinity a tak vyhodnotili jej vplyv na celkové skóre. Naše výsledky, založené na dotazníkoch VSM2013 a PVQ21 a demografických údajoch o participantoch, naznačujú, že faktory ako vierovyznanie, vek, rod a veľkosť sídla neboli zásadnými prediktormi medzikultúrnych rozdielov v Maskulinite; prediktorom bola jedna konrétna položka v Hofstedeho dotazníku VSM 2013. Keď sme minimalizovali vplyv položky 8 na skóre MAS, zistili sme nielen to, že veľké rozdiely v Maskulinite medzi Čechmi a Slovákmi zmizli, ale aj to, že Maskulinita sa teraz dala lepšie vysvetliť na základe dvoch Schwartzových hodnôt, ktorých súvis sme predpovedali na základe teoretickej analýzy: Úspechu a Moci. V závere nastoľujeme diskusiu o tom, či sú rozdiely v hodnotách v položke 8 spôsobené chybou meracieho nástroja (napr. Česi a Slováci interpretovali položku systematicky rôznymi spôsobmi), alebo či táto položka skutočne preniká k skutočným a zásadným rozdielom medzi českou a slovenskou kultúrou. Toto konkrétne zistenie poskytuje podporu predpokladu, že validita rozdielov v Maskulinite medzi Čechmi a Slovákmi nameraná v štúdiách Kolmana a kol. (2003) a Bašnákovej a kol. (2016) je, minimálne z časti, ovplyvnená buď a) vedľajším produktom metódy (inštrumentálna validita) alebo b) konštruktovou zaujatosťou. Jedna teoretická možnosť, ktorú naše zistenia naznačujú, je tá, že hoci môže byť dimenzia Maskulinity kultúrne univerzálna, položky, ktoré ju merajú, majú kultúrne špecifický obsah.

Abstract

A number of studies adopting either Hofstede ́s Cultural Values Survey approach or Schwartz ́s concept of Value Types have documented major distinctions in value preferences between Czechs and Slovaks. The most prominent one has been represented either by the dimension of Masculinity (as constructed by Hofstede) or value type of Achievement (a concept of Schwartz); both defined by similar content, stressing the importance of success, achievement and competence. In all the five published comparisons so far – two based on Cultural Values Survey by Geert Hofstede (Kolman, Norderhaven, Hofstede, & Dienes, 2003, Bašnáková, Brezina and Masaryk, 2016) and three on value types by Shalom Schwartz (Schwartz & Bardi, 1997, Schwartz, Bardi & Bianchi, 2000 and Ilgová & Ritomský, 2009), -- Slovak participants scored higher in both Masculinity (MAS) and Achievement. Interestingly, Slovakia´s MAS score reported by Kolman et al. (2003) reached one of the highest values of all the surveyed countries with the VSM instrument, thus becoming an international outlier. As we concluded in our previous report of cross-cultural differences in Bašnáková et al. (2016), it remains puzzling why two nations that share a similar geographical and historical context would differ on the Masculinity dimension by such a large margin. In this study, we therefore aim to explore this difference in more detail. For that purpose, we contrasted two matched samples of Czech (N=200) and Slovak (N=200) participants representative of the two populations. In essence, we believe that there are two possibilities behind the difference in Masculinity. Firstly, the reported difference between Czechs and Slovaks is psychologically valid and therefore can be explained in terms of another number of cultural dimensions, such as the value system by Schwartz, and/or by underlying demographic factors. However, we cannot a-priori exclude a more mundane reason for the difference. Secondly, that it is simply an artefact of the questionnaire brought about by a small number of outlying items; for example because there are systematic differences in how participants in the two countries interpret a particular item. In order to differentiate between these two positions, and create a more grounded reference, we focused our analysis on three issues: (1) Identification of demographic factors that relate to Masculinity in both samples, (2) Comparison of Masculinity with Schwartz’s individual value types, (3) Analysis of the items constituting the Masculinity index. As for demographic factors, there is a possibility that the difference between Czechs and Slovaks on Masculinity is caused by some underlying factor(s), which in itself is not a cultural-psychological dimension of value differences but can explain the level of a studied value. The most likely candidate would be religious affiliation, as traditionally Slovaks are mostly Catholics – 62% in the 2011 Census (Slovak Statistical Office, 2011), while Czechs are non-confessionals (two major Churches – Roman Catholics and Protestants together claim less than 20% believers according to the 2011 Census (Czech Statistical Office, 2013)). Regarding the second issue, we believe that the Czech and Slovak Masculinity difference can be explained in terms of differences in individual value types. There are several value types which we expect to correlate with the Masculinity index; above all, based on their theoretical formalization, are the cases of Achievement and Power (or Universalism and Benevolence, in negative correlation). Lastly, concerning the item analysis (3rd issue) we refer to Ripková and Masaryk (2015), who asked Czech and Slovak students to discuss items from the VSM08 questionnaire. One of the main findings of the study was that several items were interpreted quite differently both within and across the countries. This prompted us to look in more detail at the four items that make up the MAS index. Of the four, three items reached equal average scores in both Czech and Slovak participants. However, item number 8 (whether when choosing his/her ideal job, a participant would consider as important to „live in a desirable area“) differed considerably. Interestingly, this was precisely one of the items which the Czech and Slovak participants of the Ripková and Masaryk study tended to interpret in different ways. In both Czech and Slovak student focus groups, the interpretation was ambiguous as to whether “attractive“ means “subjectively attractive“ (I like the place and feel good living in it), which is more in line with Hofstede’s feminine values, or “objectively attractive“ (it is in a prime locations, on a good address), which is more in line with masculine values. We therefore conducted an analysis where the influence of this item on the resulting Masculinity index was minimized, and explored its impact on the overall score. Our results, based on participants´ responses to VSM2013 and PVQ21 and their demographic information, suggest that factors such as religious affiliation, age, gender and residence size were not major predictors of cross-cultural differences in Masculinity, but rather this single item on Hofstede's VSM 2013 questionnaire. After minimizing the influence of item number 8 on the MAS score, we found that not only did the large difference between Masculinity in Czechs and Slovaks disappear, but also that Masculinity was now better accounted for by the two Schwartz’s values that we have predicted based on theoretical grounds: Achievement and Power. What remains to be discussed is whether the differences in item 8 are merely an artefact of the instrument (e.g. Czech and Slovak participants understood the item in systematically different ways) or whether this item taps into real and profound differences in Czech and Slovak cultures. This particular finding offers support to the assumption that the validity of differences in Masculinity between Czechs and Slovaks as measured by Kolman et al. (2003) and Bašnáková et al. (2016) is, at least in part, influenced by either a) methodological artefacts (instrumental validity) or b) construct bias. One theoretical possibility brought about by our findings is that while the dimension of Masculinity might be culturally universal, the items devised to measure it could have culture-specific content.

Bibliografické informácie (sk)

BREZINA, Ivan – BAŠNÁKOVÁ, Jana – SOLLÁR, Tomáš. Beyond Czech and Slovak  differences in Hofstede´s Masculinity index: An investigation of cross-cultural  differences using Hofstede’s and Schwartz’s framework. In Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2019, roč. 22,  č. 1, s. 16-33. doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.01.550   

Bibliographic information

BREZINA, Ivan – BAŠNÁKOVÁ, Jana – SOLLÁR, Tomáš. Beyond Czech and Slovak  differences in Hofstede´s Masculinity index: An investigation of cross-cultural  differences using Hofstede’s and Schwartz’s framework. In Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2019, Vol. 22,  No. 1, pp. 16-33. doi: https://doi.org/10.31577/cas.2019.01.550   

Článok v PDF

Zdieľať článok