Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

The relationship between selected cognitive processes and metaphor comprehension in Slovak university students

Vzťah medzi vybranými kognitívnymi procesmi a porozumením metafore u slovenských vysokoškolských študentov

Autor:

Miroslava Vernarská, Katedra psychológie, Filozofická fakulta Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, mirkavernarska@gmail.com


ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Cieľom výskumu bolo určiť vzťah vybraných kognitívnych procesov- verbálneho analytického usudzovania, neverbálneho analytického usudzovania, generalizácie a porozumenia metafore v slovenskom prostredí. K procesu porozumenia metafore pristupujeme ako k špecifickému procesu. Metafory majú v jazyku osobité postavenie. Patria k druhu jazyka, ktorý nazývame figuratívny. Vyznačuje sa tým, že zamýšľaný význam slov, viet alebo výrokov je odlišný od doslovného významu. Pri metafore dochádza k prenášaniu vlastností (pocitov, vonkajších alebo vnútorných charakteristík) z jedného elementu na druhý. Dochádza k usúvzťažneniu dvoch odlišných javov. Tieto dva javy sa v odbornej literatúre pomenúvajú rozlične, ale najčastejšie tenor a vehikulum. Cieľom spojenia je pomocou vehikula charakterizovať tenor. Tenor je témou, o ktorej sa vypovedá pomocou vehikula. Význam slova indikuje, že vehikulum prenáša, transportuje určitú vlastnosť na tenor. Vlastnosti, ktoré sú prenášané nie sú jednoznačne určené, a tak metafora dáva priestor jedincovi projikovať v reči do figuratívnych výrazov individuálne špecifiká. Metafora je neoddeliteľnou súčasťou jazyka a špecifickým kognitívnym procesom (Lakoff, Johnson;1980). Hypotézou z ktorej vychádzame je, že je úzko prepojená s ďalšími kognitívnymi procesmi a pre výskumné potvrdenie sme si vybrali analytické usudzovanie, a generalizáciu. V procese porozumenia metaforám ide o procesy hľadania spoločných vlastností a následne významu medzi dvoma rôznymi prvkami. Vystupovať do popredia budú procesy analogického uvažovania, kategorizácie a indukcie. To, že proces analogického usudzovania stojí za procesom porozumenia metafore empiricky potvrdzuje viacero výskumov Castillo (1998), Johnson, Henley (1992), De Barros et al (2010).  Problematika porozumenia metafor je v slovenskom prostredí rozpracovaná iba v malej miere, preto by sme našim výskumom chceli čiastkovo prispieť k rozvoju skúmania tejto problematiky a potvrdiť zistenia zahraničných výskumov na slovenskej vzorke s nástrojom vlastnej proveniencie.

Výskum bol uskutočnený na vzorke vysokoškolských študentov humanitného zamerania. Výber vysokoškolských študentov do vzorky sa uskutočnil s cieľom vyváženia vzorky na základe vzdelania, zamerania štúdia, a s tým súvisiacimi hodnotami týkajúcimi sa kognitívnych fenoménov a veku . Počet žien bol 70 a mužov 12. Priemerný vek vzorky bol 21,73 (SD= 0,15) roka. Vzorka je disproporčná čo do počtu mužov a žien, čo v istej miere odráža disproprociu rodového rozdelenia v štúdiu tohto zamerania. Napriek nevyváženosti vzorky vzhľadom na rod, kontrolovaná bola rovnocennosť mužov a žien vo vybraných kognitívnych procesoch aj porozumení metafore. Keďže neboli zistené žiadne štatisticky významné rozdiely medzi pohlaviami, so vzorkou sme zaobchádzali ako s homogénnou.

Vybrané kognitívne procesy- verbálne analytické usudzovanie, neverbálne analytické usudzovanie a generalizácia boli skúmané prostredníctvom štandardizovaného testu inteligencie ISA-S. Pre náš výskum sme vybrali špecifickú formu ISA-S, ktorá je určená pre nadpriemernú populáciu, ku ktorej vysokoškolskí študenti patria. Pre zisťovanie neverbálneho analytického usudzovania bol použitý subtest Doplňovanie  číselných radov. Na zisťovanie verbálneho analytického usudzovania sme použili subtest Odhaľovanie vzťahov. Na skúmanie schopnosti generalizácie bol vybraný subtest Tvorenie pojmov.

Porozumenie metafore bolo skúmané prostredníctvom experimentálneho nástroja vlastnej proveniencie, ktorý obsahoval 15 neznámych slovenských prísloví, ktorých správny význam mali respondenti nájsť. Príslovia majú vo svojej podstate metaforický charakter, význam slovného spojenia má tradične inú podobu, akú by sme dedukovali zo sémantického významu jednotlivých slov a celého slovného spojenia. Je teda jednoznačné, že nami vytvorený nástroj skúma práve porozumenie metafore, čím sú splnené nároky na spoľahlivosť testového nástroja. Metodika bola inšpirovaná podobnými nástrojmi, ktoré sa používajú v komplexných inteligenčných testoch, na zisťovanie verbálneho IQ alebo v testoch exekutívnych funkcii. Ide napríklad o subtest z komplexného testovania exekutívnych funkcii D-KEFS  Proverb Test alebo Metaphor  Interpretation Test (Iskandar & Baird, 2013). Pri hodnotení výsledku boli brané do úvahy dva aspekty interpretácie prísloví- abstrakcia a vhodnosť. Abstrakciu chápeme ako proces posunu od doslovného chápania výroku k porozumeniu preneseného (obrazného) významu tohto výroku. Názov abstrakcia v tomto prípade funguje ako protiklad ku konkrétnosti, v zmysle protikladu konkrétneho (doslovného) uchopenia výpovede a abstraktného (figuratívneho) uchopenia. Aspekt vhodnosti hovorí o logickej správnosti interpretácie. Nakoľko je navrhnutá interpretácia čo najbližšie k správnej interpretácií. Správnu interpretáciu metafory sme získali z dostupných informácií o pôvode a skutočných významoch metafor, a hľadaním logických súvislostí medzi tenorom a vehikulom.

Testovanie prebehlo jednorazovo v papierovej forme. Ako prvé respondenti riešili kognitívne úlohy zo štandardizovaných subtestov, na ktorých riešenie bol stanovený časový limit. Následne sa respondenti zaoberali riešením hľadania správnej interpretácie a primeraného významu prísloví, pričom na túto úlohu respondenti nemali stanovený časový limit.

Examinátor bol prítomný v celom priebehu testovania, aby mohol odpovedať na prípadné nejasnosti nástroja a docielil tak maximálne vhodné a zrozumiteľné podmienky.

Následne bolo celkové hrubé skóre jednotlivých subtestov dávané do vzájomného vzťahu.  Vzťah medzi premennými bol zisťovaný pomocou Pearsonovho koeficientu korelácie, využitá bola tiež viacnásobná lineárna regresia na zistenie predikčnej schopnosti premenných.

Dáta zo slovenského prostredia ukázali, že všetky tri vybrané kognitívne procesy preukazovali štatisticky významný vzťah s porozumením metafore. Najvýznamnejším z trojice kognitívnych procesov bolo verbálne analytické usudzovanie. Najvyššia korelácia sa ukázala medzi porozumením metafore a verbálnym analytickým usudzovaním s hodnotou 0,38 a pα= 0,00. Korelácia medzi porozumením metafore a generalizáciou bola mierna 0,23 s hodnotou pα= 0,04 a medzi neverbálnym analytickým usudzovaním a porozumením metafore 0,24 s hodnotou pα=0,03.  Lineárna regresia potvrdila tieto trendy. Model, vysvetľuje 15% variability nezávislej premennej [=0,15, F(3,78)= 4,59, pα=0,01]. Model v tejto podobe je štatisticky významný. Procesy analytického usudzovania a porozumenia metafore majú podobný charakter. Analógie a metafory zdieľajú dôraz na odhalenie podobností, ktoré sú unikátne a nezvyčajné. Do procesu nepochybne vchádza aj proces generalizácie, ktorý je prvým procesom potrebným na to, aby prebehlo analytické usudzovanie. Zoskupuje totiž javy a objekty do skupín a tried podľa spoločných znakov a vlastností. Zistíme pomocou nej to, čo majú pojmy spoločné, a na základe ktorých vlastností môžeme v metafore prenášať charakteristiky v častiach metafory. Náš výskum ukázal, že pre porozumenie metafore je viac ako generalizácia dôležité práve verbálne analytické usudzovanie. Keďže narábame so slovami je prirodzené, že vyššia korelácia sa ukázala pri verbálnom analytickom usudzovaní ako pri neverbálnom. Výskum poskytol doplňujúci pohľad k problematike kognitívnych procesov v kontexte porozumenia metaforám. Za limity výskumu považujeme možnosť zovšeobecnia zistení na relatívne úzku skupinu ľudí vysokoškolských študentov humanitného smeru. Náš výskum môžeme označiť za orientačnú sondu a perspektívou je rozšíriť výskumné zistenia na ďalšie skupiny populácie a tiež ďalšie kognitívne procesy, keďže proces porozumenia (a tiež používania) metafor ešte nie je vyčerpávajúco popísaný a vysvetlený. Veríme, že náš výskum bude iniciovať skúmanie metafory z perspektívy psychologického výskumu v slovenskom prostredí.


Abstract

Our main goal was to explore a relationship between selected cognitive processes – a verbal analytical reasoning, a nonverbal analytical reasoning, a generalisation, and a metaphor comprehension in a Slovak sample. We consider a metaphor comprehension to be a unique process. Metaphors have a special position in a language. They are part of the language we define as figurative. Figurative language is specified by a process in which a meaning of words, sentences or expressions is different from the literal interpretation. In a metaphorical process, there are specific attributes (feelings, inner/outer characters) applied to an object or action that it does not literally denote to imply a resemblance. These two objects are interconnected. They are called differently but most common names are tenor and vehicle. The tenor is a subject to which attributes are ascribed. The tenor is a topic that is described by vehicle. A meaning of the word vehicle implies that it transports selected attributes to the tenor. Transferred attributes are not precisely defined, thus a metaphor provides an open space to project individual particularities. A metaphor is a ubiquitous part of a language and a specific cognitive process (Lakoff, Johnson; 1980). Our hypothesis is that metaphor comprehension is closely connected to other cognitive processes, for empirical investigation we chose an analytical reasoning and a generalisation. In a process of metaphor, we seek common shared attributes and meanings between two different aspects, objects. Thus, important are processes of analytical reasoning, categorization and induction. A fact that analytical reasoning is closely connected to metaphor comprehension verifies various research f. e. Castillo (1998), Johnson, Henley (1992), De Barros et al (2010). Only a limited work and investigation has been done in Slovak psychology regarding the metaphor topic, so we aspire to contribute to progress in this area and confirm findings of research with a tool of own provenience in a Slovak sample. This research was conducted on the sample of university students of the humanities. A sample was selected to control age, the field of study and associated cognitive variables and level of education as well. A number of women in the sample were 70 and a number of men 12. Average age was 21,73 (SD= 0,15). The sample was gender unbalanced, which is partly a matter of disproportion of gender in this field of study. Since there were no statistically significant differences between men and women in our sample we worked with the sample as homogenous.

 The selected cognitive processes - verbal analytical reasoning, nonverbal analytical reasoning and generalisation were measured by means of the standardised intelligence test ISA-S. For our research, we specifically chose advanced form ISA-S, that measures above average population. For measurement of non-verbal analytical reasoning was used a subtest Continuing numerical series. For measurement of verbal analytical reasoning, we used a subtest inferring relationships. For measuring of a generalisation, a subtest Generic terms was used.

Metaphor comprehension was assessed with a uniquely created experimental methodology that consisted of 15 unknown Slovak proverbs. The respondents’ task was to identify its correct meaning since proverbs are essentially metaphorical- a meaning of an expression is different from literal interpretation. The experimental methodology was inspired by similar tools used for a measurement of verbal IQ in complex intelligence test and for measurement of executive functions f. e. D-KEFS Prover Test or Metaphor Interpretation Test (Iskandar&Baird, 2013). The scoring system involves the rating of both a degree of abstractness and a degree of accuracy. We define a degree of abstractness as a shift from literal understanding to a metaphorical one. A degree of abstractness works as opposed to concrete (literal) understanding. A degree of accuracy is rated according to how well the meaning of the response “fits” the meaning of the proverb. We found an accurate interpretation from information about conventionally attributed meanings of proverbs, and by finding logical connections between tenor and vehicle.

The testing was performed with the classical paper-pen method without interruptions. Respondents first solved cognitive tasks from standardised subtest with time limitations. It was followed by an interpretation of proverbs without time restrictions. The researcher was present in the whole examination process to answer any possible questions and to ensure that conditions are the most comprehensive and suitable. The final score of each subtest was used to determine the relationship between variables, which was specifically measured with Pearson correlation coefficient. Moreover, a multiple linear regression was used as well. The data from the Slovak environment indicated that each of the three selected cognitive processes was significantly related to metaphor comprehension. The most important one was the verbal analytical reasoning. The strongest significant correlation was between metaphor comprehension and verbal analytical reasoning r=0,38 and pα= 0,00. Correlation between a metaphor comprehension and a generalisation was moderate r=0,24 pα=0,03 the same as between nonverbal analytical reasoning and a metaphor comprehension 0,24 pα=0,03. This result was supported by a linear regression. Model successfully explains 15% variability of independent variable [R^2=0,15, F(3,78)= 4,59, pα=0,01] and this model is statistically significant. Processes of analytical reasoning and a metaphor comprehension are very similar. Analogies and metaphors share a focus on similarities discovery, which are unique and unusual. In a process as a whole, a generalisation is important as well, as a starting process for analytical reasoning. It links groups of objects and event by the similarity. We can find what terms have in common and how can attributes be transported from one part of metaphor to another. Our research showed that in process of metaphor comprehension the most important is verbal analytical reasoning, more than generalisation. Since the work with words is involved, it is natural that higher correlation shows a process of metaphor comprehension with a verbal analytical reasoning than a nonverbal analytical reasoning. This research suggests an additional perspective on cognitive processes in the context of metaphor comprehension. As a limitation of research, we consider a relatively limited possibility to apply research findings on broader population and relatively small amount of explored cognitive processes. The process of metaphor comprehension (and usage as well) has been yet not fully described and explained. We hope that our research will initiate a research of metaphor from a perspective of psychology in Slovak area.

Bibliografické informácie (sk)

VERNARSKÁ, Miroslava. Vzťah medzi vybranými kognitívnymi procesmi a porozumením metafore u slovenských vysokoškolských študentov. Človek a spoločnosť, 2017, roč. 20, č. 2, s. 15-29.

Bibliographic information

VERNARSKÁ, Miroslava. The relationship between  selected cognitive processes and metaphor comprehension in Slovak university  students.  Individual and Society, 2017, Vol. 20, No. 2,pp. 15-29.

Článok v PDF

Zdieľať článok