Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Socioethnic and language situation of Slovakian youth living in Romania (primary results of empirical research)

Socioetnická a jazyková situácia slovenskej mládeže žijúcej v Rumunsku (primárne výsledky empirického výskumu)

Autor:

Mária Homišinová, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, Spoločenskovedný ústav, Košice, homisin@saske.sk

Jozef Výrost, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, Spoločenskovedný ústav, Košice, vyrost@saske.sk

Mária Ďurkovská, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, Spoločenskovedný ústav, Košice, durkovska@saske.sk

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

V priebehu rokov 2009 – 2016 boli realizované dva interdisciplinárne orientované vedeckovýskumné projekty, ktoré boli zamerané na problematiku sociolingvistickej situácie slovenskej mládeže žijúcej na Dolnej Zemi. Obidva medzinárodne orientované projekty na seba priamo nadväzovali po tematickej aj metodologickej stránke a konkrétne sa orientovali na jazykovo-komunikačné správanie slovenskej mládeže v situačnom kontexte intraetnického používania hovorenej slovenčiny v Maďarsku, Chorvátsku, Srbsku a Rumunsku. Podmienkami výberu každej jazykovej skupiny boli: slovenský pôvod z hľadiska národnosti alebo materinského jazyka rodičov; ovládanie hovorenej slovenčiny na úrovni bežnej komunikácie každodenného styku; kvótny výber podľa rodu, veku a vzdelania (mladšia skupina N=70, 15 – 19 rokov, prevažne stredoškoláci a staršia skupina, N=37, 20 – 25 rokov, prevažne vysokoškoláci). Miestom výberu boli stredné a vysoké školy/univerzity, v ktorých existuje lektorát slovenského jazyka, prípadne organizácie, zväzy, kultúrne zariadenia, kluby, v ktorých sa mládež združuje a disponuje určitou jazykovo-komunikačnou schopnosťou slovenčiny. Hlavnou výskumnou technikou bolo použitie štruktúrovaného dotazníka. Otázky sa týkali jazykovo-komunikačného správania vo formálnom (verejnom) aj neformálnom (rodinnom) prostredí. V príspevku sa zameriame na prezentáciu výskumných zistení týkajúcich sa slovenskej mládeže v Rumunsku, konkrétne z dvoch oblastí: Bihor a Nadlak. Naším cieľom je predstaviť túto jazykovú skupinu v základných sociolingvistických a etno-kultúrnych aspektoch a horizontálnym rezom dát sprehľadniť získané výskumné zistenia. Realizované analýzy sa týkajú deviatich sledovaných ukazovateľov, konkrétne: jazykového/rečového správania; situačného používania slovenčiny (v škole a mimo školy); komunikačnej znalosti jazykových variet; vplyvu komunikačnej znalosti slovenského jazyka na upevňovanie vzťahov; prepínania jazykového kódu; zdokonaľovania v slovenčine; posudzovania materinského jazyka ako hodnoty; postoja k funkciám materinského jazyka; etno-kultúrneho rozvoja. Získané dáta boli spracované prostredníctvom štatistického programu SPSS 21.

Výsledky jazykovo-komunikačného správania v neformálnom a formálnom prostredí potvrdili väčšinový príklon komunikácie v slovenskom jazyku (s každým adresátom komunikácie), pričom vo výraznejšej miere sa prejavuje v rodinnom prostredí. Preferencia materinského jazyka ako hodnoty je u respondentov vysoká. Slovenský jazyk je u mladých ľudí/respondentov z Rumunska dostatočne zastúpený v komunikácii so spolužiakmi v škole aj mimo školy. Potvrdila sa významná súvislosť medzi vekom a komunikáciou mimo školského prostredia, keď mladšia veková kategória respondentov výraznejšie používa slovenčinu v bežnej komunikácii. Podľa vlastného vyjadrenia respondentov, komunikačná znalosť všetkých sledovaných jazykových podôb (tri slovenské jazykové variety a rumunčina) je vysoká, respondenti v uvedených jazykoch dokážu komunikovať na nadpriemernej až veľmi dobrej úrovni. Potvrdila sa významná súvislosť medzi vekom a všetkými tromi slovenskými jazykovými podobami, keď respondenti mladšej vekovej kategórie deklarovali vyššiu mieru znalosti uvedených jazykových variet. Súvislosť medzi rodom a sledovaným ukazovateľom sa potvrdila v prípade používania majoritného jazyka (rumunčiny). Ženy sa vo vyššej miere vyjadrili, že rumunčinu ovládajú na dobrej až veľmi dobrej úrovni. Prechod z jazyka do jazyka je u respondentov determinovaný predovšetkým otázkami jazykovej kompetencie (vlastnej a iných), v menšej miere tematickými otázkami (predmet rozhovoru). Potvrdila sa pritom prevaha prechodu zo slovenčiny do rumunčiny, nie naopak. Signifikantné rozdiely z hľadiska veku respondentov sa potvrdili len v prípade variantu, keď príde téma, ktorá lepšie znie v rumunčine. Respondenti mladšej vekovej kategórie v takom prípade radšej prechádzajú zo slovenčiny do rumunčiny. Odpovede posudzovania etnokultúrneho ukazovateľa (rozvoj národnostnej kultúry, materinského jazyka a národnostného školstva) sa viac-menej zoskupujú v pozitívnom poli škály. Najvyššiu priemernú hodnotu nadobudol aspekt národnostné školstvo. Hodnotenie respondentov na etnokultúrny rozvoj slovenskej minority (vo všetkých troch aspektoch) je celkovo vysoko pozitívne.

Abstract

During time period 2009 - 2016 two interdisciplinary research projects were carried out with focus on the sociolinguistic situation of the Slovakian youth living in the Lowlands. Both projects were interconnected on the base of thematic orientation and methodology and focused on the language-communication behavior of the Slovakian youth in situational context of intra-ethnic use of spoken Slovak in Hungary, Croatia, Serbia, and Romania. Basic conditions for respondent’s inclusion into research samples were: Slovakian origin (nationality and mother tongue of parents); spoken Slovak command on the level of workaday, ordinary communication; quota selection according to gender, age, and education (younger group N=70 15-19 of age, secondary school students mostly and older group, N=37 20-25 of age, university students mostly). Participants were selected in the secondary schools and universities with Slovakian language lecturers, eventually culturally oriented organizations, unions and clubs, in which youth associates and uses Slovakian language as communication tool. The main instrument used for data collection were structured questionnaire which consisted of questions oriented on the language/communication behaviour in the formal (public) and informal (family) settings.

In this article we concentrate on the results connected with Slovakian youth living in Romania, namely in two regions: Bihor and Nadlak. Our aim is to introduce this language group on the level of basic sociolinguistic and ethno-cultural characteristics, namely 9 indicators: language behaviour; situational Slovak language usage (in school and out of school); communicational knowledge of language variety; impact of communicational knowledge of Slovak language on relationships strengthening; language code switching; language improvement; personal value of mother tongue; attitudes to the functions of mother tongue; ethno-cultural development indicator. Obtained data were analysed in SPSS 21 statistical package. Results connected with language behaviour in the formal and informal environment confirmed majority of tendency to communicate in Slovak language, especially in the family settings. Preference of mother tongue as personal value is very high. Slovak language usage is frequent in communication inside but also outside the school. Significant connection between age and communication outside school settings were confirmed - the younger group more frequently uses Slovak language in ordinary communication. According to the expressions of respondents, communicational knowledge of all monitored language forms (three Slovakian varieties and Romanian language) is high. Significant connections between Slovak language command and family relationships and also peer relationships were confirmed, and these ties in the case of family settings were stronger for women. Language code switching, transition from one language to another is dominantly determined by language competencies of both sides (communicators and recipients) and less by thematic aspect of conversation. More frequent described switch was from Slovak to Romanian as reverse. Respondent’s opinion about existing possibilities for Slovak language improvement is overwhelmingly positive and most of them expressed necessity of such kind of activity. Young people’s preference of mother tongue as personal value is high, and also their attitudes to the functions of mother tongue. Ethno-cultural indicator also reflected respondent’s predominantly positive attitudes to the national cultural development, mother tongue knowledge improvement, and minority school system development.

Bibliografické informácie (sk)

HOMIŠINOVÁ, Mária – VÝROST, Jozef –  ĎURKOVSKÁ, Mária. Socioetnická a jazyková situácia slovenskej mládeže žijúcej v Rumunsku (primárne výsledky empirického výskumu). Človek a spoločnosť, 2017,  roč. 20, č. 2, s. 45-66.

Bibliographic information

HOMIŠINOVÁ, Mária – VÝROST, Jozef –  ĎURKOVSKÁ, Mária. Socioethnic and language situation of Slovakian youth living  in Romania (primary results of empirical research).  Individual and Society, 2017, Vol. 20, No. 2,pp. 45-66.

Článok v PDF

Zdieľať článok