Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Imagining the Other: Narratives on Germans and Hungarians in Interwar History Textbooks Published in Slovakia

Imagining the Other: Narratives on Germans and Hungarians in Interwar History Textbooks Published in Slovakia

Autor:

Slávka Otčenášová, Department of History, Faculty of Arts, Pavol Jozef Šafárik University in Košice, Slavka.Otcenasova@upjs.sk

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

V štúdii jej autorka približuje spôsoby interpretácie historických úloh Nemcov a Maďarov v učebniciach dejepisu používaných na základných a stredných školách v medzivojnovom Československu. Historické naratívy prezentované vo vyučovaní dejepisu patria popri rodine, médiách, verejných priestranstvách a oslavách ku hlavným činiteľom formujúcim spôsob, akým mladí ľudia vnímajú svet okolo seba. Takisto sú jedným z hlavných nástrojov sociálnej produkcie stereotypov o tých druhých. Nielen na Slovensku sa v súčasnosti rozširujú obavy z iného a cudzieho, a ich pôvod je prisudzovaný najmä nedávnej ekonomickej a terajšej imigračnej kríze. Cieľom tejto štúdie je poukázať na skutočnosť, že jedným z faktorov negatívneho vnímania tých druhých bol a je etnocentrický a etatistický charakter dejepisného vyučovania, ktorého pôvod siaha do devätnásteho storočia. Vtedajšie národné historiografie boli vo veľkej miere ovplyvnené rozmáhajúcim sa nacionalizmom a národoobrannými hnutiami príznačnými pre dobový sociálny a politický kontext a snažili sa dokázať historické právo svojho národa na vznik a rozvoj vlastného národného štátu. Historici zdôrazňovali zlatý vek národa s cieľom dokázať jeho dejinnú výnimočnosť a zároveň identifikovali tých druhých, nepriateľov, ktorých často opisovali ako historické prekážky brániace rozvoju vlastného národa. Interpretácie minulosti poznačené takýmto prístupom sa odrazili aj v naratívoch prezentovaných v učebniciach dejepisu v rozličných spoločensko-politických pomeroch a v rôznych geopolitických priestoroch a v určitej forme pretrvávajú v dejepisnom vyučovaní dodnes. Napäté vzťahy, ktoré malo Československo s Maďarskom a Nemeckom po skončení prvej svetovej vojny a po Parížskej mierovej konferencii a fakt, že obyvateľstvo maďarskej a nemeckej národnosti patrilo v novovzniknutom Československu k najvýznamnejším etnickým minoritám, prispeli k tomu, že Maďari a Nemci sa stali najvýznamnejším druhým v historických naratívoch produkovaných dobovou českou a slovenskou historiografiou. Rozpad Rakúsko-Uhorska, vznik Československa a rekonfigurácia mocenských a etnických vzťahov v novovzniknutom štáte poznačila všetky sféry verejného života v novom štáte, školský vzdelávací systém nevynímajúc. Bolo žiadané zreorganizovať školstvo tak, aby slúžilo ideologickým potrebám novej republiky. Dejepisné vyučovanie potrebovalo nový historický naratív, ktorý mal posilniť československý aspekt národných dejín a reinterpretovať historickú úlohu Nemcov a Maďarov. Predkladaná štúdia sa zakladá na výskume dejepisných učebníc a príručiek pre učiteľov dejepisu používaných na území Slovenska v období medzi dvomi svetovými vojnami. Pre začiatok tohto obdobia bol príznačný nedostatok učebníc v slovenskom jazyku a vláda vyzývala samotných učiteľov k vytváraniu relevantných učebných textov. Neskôr sa na slovenských školách používali tri typy učebníc dejepisu: učebnice napísané českými autormi sústreďujúce sa najmä na české národné dejiny, učebnice slovakizované, teda napísané českými autormi a približujúce české národné dejiny s pasážami venovanými slovenským dejinám a napokon učebnice napísané slovenskými autormi. Texty predmetných učebníc boli študované prostredníctvom kritickej diskurznej analýzy, t.j. interdisciplinárneho prístupu ku skúmaniu diskurzu, ktorý vníma jazyk ako zdroj sociálnej praxe a využíva sa na vysvetľovanie vzťahov medzi jazykom a ideológiou diskurzu, pričom umožňuje analyzovať súvislosti medzi diskurzom a mocenskými vzťahmi. Teoretický rámec predkladanej práce sa zakladá na štúdiu stereotypov, t.j. všeobecne zdieľaných predstavách a myšlienkach o charaktere určitých skupín ľudí a ich reprezentáciách. Stereotypy sú bežným sociálnym fenoménom a pomáhajú nám orientovať sa v spoločnosti, ktorej sme súčasťou, pričom nám šetria čas a energiu pri vytváraní mentálnej mapy okolitého sveta. Avšak v časoch poznačených spoločenskými konfliktami a napätím môžu byť stereotypy vytvárané a šírené o tých  druhých mimoriadne škodlivé a nebezpečné, vedúce ku diskriminácii a perzekúcii skupín ľudí označených ako cudzích  či iných.  Stereotypy prezentované v analyzovaných učebniciach dejepisu budú skúmané ako politicky motivované snahy prezentovať vlastný národ ako výnimočný, vychádzajúc z teórie sociálnej identity, ktorá sa zameriava na genézu konfliktu medzi sociálnymi skupinami. Teória realistického konfliktu, ktorá sa sústreďuje na problém rivality medzi sociálnymi skupinami, bude nápomocná pri vysvetľovaní stereotypov v učebniciach dejepisu ako výsledkov súťaženia medzi národmi. Procesy vytvárania negatívnych stereotypov o príslušníkoch iných národov budú vnímané v kontexte obdobia poznačeného hospodárskou a spoločenskou nestálosťou, vychádzajúc z teórie obetného baránka, ktorá ponúka vysvetlenie korelácie medzi spoločenskou atmosférou poznačenou relatívnou sociálnou a ekonomickou labilitou a vytváraním predsudkov namierených proti skupinám cudzích ľudí. Cieľom štúdie je preukázať, že motivácia stojaca za podporovaním vzniku a šírenia predsudkov týkajúcich sa cudzích skupín ľudí zo strany štátnej moci sa zakladá na túžbe prezentovať vlastný národ ako civilizačne nadradený, čo je reakcia na prebiehajúcu rivalitu medzi dvomi sociálnymi skupinami (v tomto prípade národmi), ekonomickú frustráciu či spoločenskú krízu. Historická úloha Nemcov a Maďarov v (česko)slovenských národných dejinách v skúmaných ucebniciach dejepisu bola interpretovaná z hľadiska vládnucich politických elít v novozaloženej republike: oficiálna štátna propaganda zhmotnená v učebnicových naratívoch bola zacielená na posilnenie československého aspektu národných dejín pri formovaní kolektívnej identity občanov, pričom energicky šírila obraz nemravných, tyranských a nehodných druhých – pričom symbolicky zavrhovala vplyv Nemcov a Maďarov v národných dejinách Čechov a Slovákov. Príslušníci nemeckého a maďarského národa boli v medzivojnových učebniciach dejepisu zväčša prezentovaní ako cudzie expanzívne sily uzurpujúce územia historicky patriace Čechom a Slovákom. K ďalším opakujúcim sa obrazom patrilo označovanie Nemcov a Maďarov za nepriateľov zapríčiňujúcich rozklad stredovekých štátov Čechov a Slovákov  a infiltrujúcich sa do existujúcich útvarov s cieľom podmaniť si a utláčať pôvodné slovanské obyvateľstvo. Negatívny obraz Nemcov a Maďarov vyvrcholil prezentáciou Rakúsko-Uhorska ako žalára nemaďarských a nenemeckých národov. Dejiny spoločného súžitia Čechov a Slovákov s Maďarmi a Nemcami boli v drvivej väčšine prípadov opisované ako neustály konflikt a súperenie, pričom morálna a  civilizačná nadradenosť bola pripisovaná Čechom a Slovákom.  Cieľom týchto naratívov bolo prispieť k vytváraniu pozitívneho obrazu Československa ako slobodnej krajiny, ktorá zabezpečila spravodlivé a dlho očakávané demokratické prostredie pre Čechov a Slovákov. Stereotypy o Maďaroch a Nemcoch prezentované v medzivojnových učebniciach dejepisu sa stali súčasťou kánonu reprezentácie príslušníkov týchto dvoch národov na dlhé obdobie a opakovali sa v rôznych modifikáciách aj v naratívoch v učebniciach dejepisu v nasledujúcich politických režimoch.  

Abstract

This article seeks to explore the ways of interpreting the historical role of Germans and Hungarians in history textbooks used in primary and secondary schools in Slovakia in the interwar period, from 1918 until 1939. Historical narratives presented in school history textbooks contribute, alongside the family, media and public life, and rituals, to forming the way young people perceive the world around them. They are also one of the main tools for the social production of stereotypes of the Other. Fearing the Other is widespread in present-day Slovakia, and although the reason for this situation has been ascribed to the recent economic and current refugee crises, this paper argues that negative responses to the Other are also partially a by-product of the ethnocentric and etatist character of history education. This approach has its roots in nineteenth century historiography, reflecting the rise of nationalism and nation-building movements that characterized the contemporary social and political context. At that time, the purpose of national historiographies was to defend the historical right of each nation to establish and maintain its own state. Historians emphasized the "golden age of the nation" to prove the historical excellence and exclusiveness of the nation and concurrently identified enemies (the Other), who were often described as an obstacle in the development of one’s own nation. This perspective in history education has been present in official schooling until the present, surviving in different social and geopolitical conditions. The tense diplomatic relations Czechoslovakia had with Germany and Hungary after the end of WWI and the Paris Peace Conference and the fact that the two nations represented the most significant ethnic minorities within the borders of Czechoslovakia meant that they also became the most notable Other in historical narratives produced by Czech and Slovak historiographies of that time. The dissolution of Austria-Hungary, the establishment of Czechoslovakia, and the reconfiguration of power and ethnic relations in the newly formed state affected different levels of public life, including the educational system. Schooling had to be reorganized so that it would fit the ideological needs of the new state. A new national master narrative had to be adopted for use in the primary and secondary history education, reinforcing the Czechoslovak aspect and reinterpreting the German and Hungarian influences on the national past.

The presented research is based on the study of stereotypes – generally shared impressions, images, or thoughts existing within certain groups of people about the character of a particular group of people and their representations. Stereotypes are common social phenomena; they help us in orienting ourselves in the society in which we live, and they save our time and energy when trying to establish a mental map of the world around us. In times of conflict, however, stereotyping and labeling the Other can become especially prevalent and harmful. Stereotypes presented in textbooks are examined as politically motivated efforts to present one’s nation as the exceptional one, as is discussed by social identity approach focusing on the genesis of conflict between social groups. Realistic conflict theory, which analyzes intergroup rivalry, will help in explaining stereotypes in textbooks as the outcomes of the competition between two nations. The process of creating negative stereotypes about the other nation in textbooks will be viewed in the context of periods of economic or social instability, which relates to scapegoat theory providing an explanation for the correlation between times of relative social or economic despair and prejudice towards outgroups.

The article seeks to prove that the motivations behind state-produced prejudices against the members of other nations are driven by the need to present one’s own group (the nation) superior to the Other, which has been a reaction to the competition between the two groups, economic frustration or social crises. The article employs the techniques of critical discourse analysis – an interdisciplinary approach to the study of discourse that views language as a source of social practice – that is used to investigate how societal power relations are established and reinforced through public use. Narratives are constructed in textbooks to represent particular agendas of the state and using critical discourse analysis will help expose how power struggles and the interests of the dominant group have been represented in history textbooks.

Textbooks and teachers’ manuals published in 1918-1938 were used as the primary sources of the presented research. The politics of textbook production at the beginning of the interwar period was marked by a serious shortage of textbooks produced in the Slovak language, and teachers themselves were encouraged by governmental officials to produce relevant teaching materials themselves. Thus, a number of different history textbooks later became available for usage at schools: textbooks written by Czech authors, the so-called Slovakized textbooks (i.e. textbooks written by the Czech authors and focusing mainly on the Czech national past, with some passages added to reflect Slovak national history), as well as textbooks written by Slovak authors. The historical roles of Germans and Hungarians in the researched textbooks were interpreted from the point of view of the political elites of the newly established state. The official state propaganda was aiming to strengthen the Czechoslovak element in the process of students’ identity formation, while vigorously promoting the image of a sinful, abusive and immoral Other – and, in that way, symbolically condemning Hungarian and German heritage.

This approach stemmed both from the international relations Czechoslovakia had with Germany and Hungary in the interwar period, as well from the internal political situation, characterized by the necessity to deal with significant national minorities whose loyalties belonged to, or leaned toward neighboring national states. Hungarians and Germans were usually depicted in the textbooks as alien expanding powers usurping the territories historically belonging to Czechs and Slovaks, causing the decay of the medieval states of Czechs and Slovaks, and infiltrating themselves within the existing structures with the aim to conquer and oppress the indigenous Slavic population. The negative image of these two groups was escalated by the presentation of Austria-Hungary as a prison of non-German and non-Hungarian nationalities. Such narratives were supposed to contribute to building a positive image of Czechoslovakia as a free country, which allowed for the fair and long-awaited democratic development of Czechs and Slovaks. The history of the relation between us (Czechs and Slovaks) and the Other (Germans and Hungarians) was depicted mainly as a story of a permanent conflict and rivalry, with moral and/or civilizational domination of the Czechs and Slovaks.

The policies backing the production of these stereotypes stem from the contemporary general feeling of social and economic instability, which caused an increased prejudice towards outgroups, and deepened the discrimination of the national minorities, who were suspected that, if given a chance, they would undermine the sovereignty of the country leading to the territorial losses, or even state destruction. The interwar history textbooks established a strong pattern of interpreting relations between Czechs and Slovaks on the one side, and Germans and Hungarians on the other, which have survived in different regimes and different socio-political contexts. Many of the negative stereotypes have been mechanically adapted from generation to generation and have been, to some extent, an integral part of national master narratives until today.

Bibliografické informácie (sk)

OTČENÁŠOVÁ, Slávka. Imagining the Other: Narratives  on Germans and Hungarians in Interwar History Textbooks Published in Slovakia. Človek a spoločnosť, 2017, roč. 20, č. 2, s. 1-14. 

Bibliographic information

OTČENÁŠOVÁ, Slávka. Imagining the Other: Narratives  on Germans and Hungarians in Interwar History Textbooks Published in Slovakia. Individual and Society, 2017, Vol. 20, No. 2, pp. 1-14. 

 

Článok v PDF

Zdieľať článok