Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Opportunity identification competence and potential links to the learning of individuals and organisations. Review of key issues and relevance of the opportunity identification competence assessment in Slovakia

Opportunity identification competence and potential links to the learning of individuals and organisations. Review of key issues and relevance of the opportunity identification competence assessment in Slovakia

Autor:

Ivana Studená, Centre of Social and Psychological Studies of the Slovak Academy of Sciences, Institute for Forecasting, Bratislava, ivana.studena@savba.sk

Denisa Fedáková,Centre of Social and Psychological Studies of the Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, Košice, dfedak@saske.sk

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Technologické zmeny, ktoré zaznamenávame počas posledných dekád, vytvárajú neustále tlaky na pracovnú silu. Dôsledky týchto tlakov pozorujeme sčasti už dnes, ale v plnom rozsahu sa prejavia až v nadchádzajúcich rokoch. Spektrum požiadaviek na jednotlivca a na jeho súčasné i budúce zručnosti spolu s nutnosťou zostávať flexibilným počas celej pracovnej kariéry vskutku nemajú obdoby. Preto by to, ako sa jednotlivci v ktorejkoľvek fáze života týmto zmenám dokážu prispôsobiť, malo byť v ohnisku spoločenského záujmu. V mnohých rozvinutých krajinách je zamestnávanie ľudí rôzneho veku nevyhnutným faktorom pre udržanie sociálneho systému jednotlivých štátov. Na druhej strane, mladé európske generácie majú výrazné problémy adaptovať svoje  poznatky získané formálnym vzdelávaním a príliš veľa mladých ľudí čelí problémom nájsť si primerané a plnohodnotné uplatnenie na pracovnom trhu. Potreba osvojovať si nové zručnosti je zjavne prítomná v každej fáze pracovnej/kariérnej dráhy.

Kompetencia identifikovania podnikateľských príležitostí sa čoraz častejšie uvádza v psychologickom, edukačnom a ekonomickom výskume ako nová všeobecná zručnosť prepájajúca jednotlivca a jeho/jej budúce profesionálne a osobné vyhliadky/možnosti. Kompetencia identifikovania podnikateľských príležitostí sa vzťahuje ku schopnostiam jednotlivcov vnímať alebo vytvárať nápady a riešenia, ktoré sa reagujú na konkrétne požiadavky alebo hľadajú riešenia problémov prostredníctvom nových alebo vylepšených produktov, služieb alebo procesov.

Rozvoj konceptuálneho rámca identifikácie pracovných príležitostí bol výsledkom množstva výskumných bádaní v oblasti podnikania zameraných na úlohu a výkon jednotlivcov alebo spoločností a na sledovanie faktorov, ktoré podmieňujú podnikateľskú úspešnosť. Takýto prístup však neumožňoval ani nevytváral postačujúci konceptuálny rámec pre ďalšie napredovanie v štúdiu podnikania. Absencia širšieho rámcového konceptu spôsobovala, že výsledný obraz podnikateľských procesov zostával neucelený a neumožňoval hlbšie porozumenie úlohy organizačných štruktúr a procesov učenia vrátane osvojovania si zručností a kompetencií zamestnancami alebo aj samotnými firmami/spoločnosťami.

V tomto príspevku sa pokúšame priblížiť koncept kompetencie identifikovania podnikateľských príležitostí, jeho prepojenie s individuálnymi zručnosťami a ich rozvoj z pohľadu zamestnancov a firiem. V príspevku ďalej bližšie prezentujeme aktuálny experimentálny výskum zameraný práve na kompetenciu identifikovania podnikateľských zručností na úrovni zamestnancov, ktorý bol uvedený autormi Lans a kol. (2015a) a Baggen a kol. (2015b) a v ktorom boli zisťované prepojenia tohto konceptu s inováciami a učením sa na pracovisku. Zamýšľame sa aj nad možnými súvislosťami s východiskami výskumu zručností a s konceptmi kognitívnych vied akými sú aj generativita, otvorenosť a kreativita.  Náš záujem o zdôrazňovanie prepojenia medzi kompetenciou identifikovania podnikateľských príležitostí a sociálno-psychologickými konceptmi má svoj dôvod. Súvisí to s tým, že aktivity s prvkami aplikovanej psychológie, ktoré boli ponúkané organizáciám a firmám na Slovensku, sa ukázali byť vhodným prostriedkom pri oslovovaní vrcholového manažmentu a špecialistov z HR oddelení v procese náboru organizácií pre spoluprácu na projekte.  Aj táto skúsenosť potvrdzuje obľúbenosť a záujem o psychologicky orientovaný výskum.

Predkladaný príspevok si predovšetkým kladie za cieľ poslúžiť ako metodologický záznam ku aplikácii testu OCAT (Opportunity Competence Assessment Test) na Slovensku a v medzinárodných porovnaniach s prihliadnutím na výskum Lans a kol. (2015a) v malých a stredných podnikoch.  Doposiaľ nemáme vedomosť o dostupných výskumných zisteniach k problematike kompetencie identifikovania podnikateľských príležitostí na Slovensku či už na vzorke študentov, zamestnancov alebo jednotlivcov vo všeobecnosti. Záznamy o podnikateľskej percepcii/intencii jednotlivcov, tak ako sú spomenuté vyššie, poskytujú náhľad do oblasti formovania zručností, kompetencií a s tým súvisiacich mechanizmov učenia. V príspevku taktiež diskutujeme metodologické otázky vrátane zvýšenia a upravenia spôsobov zberu dát do takej roviny, aby sa zlepšila kvalita získaných dát ako aj ľahší prístup ku spoločnostiam a firmám vo fáze ich oslovovania pre spoluprácu. Výhodou posudzovania zamestnancov z pracovných spoločností v porovnaní s respondentmi z celkovej populácie, vrátene nezamestnaných je i) homogénne pracovné prostredie, ii) rovnaká organizačná kultúra, iii) socio-ekonomická homogenita výskumného súboru.

Pri prezentovaní kompetencie identifikovania podnikateľských príležitostí ako procesu učenia sa poukazujeme na to, že učiace sa organizácie budú mať s väčšou pravdepodobnosťou medzi svojimi zamestnancami vyššie zastúpenie jednotlivcov s kompetenciou identifikovania podnikateľských príležitostí (Lumpkin, 2005). Aj tento výrazný argument môže byť komunikovaný vedeniu spoločnosti a príslušným oddeleniam. Metóda OCAT je navyše priamo zameraná na pohotovosť, riešenie problémov, identifikovanie rizika a hodnotenie. A tieto schopnosti a zručnosti sú riadiacimi pracovníkmi často uvádzané v súvislosti s potrebami celoživotného vzdelávania. Vrcholový manažment spoločnosti a špecialistov v oblasti riadenia ľudských zdrojov môžu rovnako presvedčiť aj argumenty o zvýšení flexibility a proaktívneho správania zamestnancov (vrátane plánovania, organizovania, riadenia a hodnotenia). Prítomnosť proaktívneho a iniciatívneho správania a požiadavka premeny nápadov v skutky sú častými motivačnými témami smerujúcimi od riadiacich zložiek k zamestnancom. Tie však, nech sú akokoľvek inšpiratívne, pokiaľ sú šírené slovom, nezasiahnu širšie spektrum zamestnancov, a naopak metóda OCAT by mohla byť v takomto prípade správnou voľbou aktivity, ktorá by dokázala sprostredkovať takýto efekt.

V kontexte meniacich sa profesií a požiadaviek na nové zručnosti by sme chceli zdôrazniť, že rámec kompetencií identifikovania príležitostí má spojitosť nielen s podnikateľmi (zakladateľmi, prípadne vlastníkmi nových alebo existujúcich podnikov), ale aj s jednotlivcami a zamestnancami vo všeobecnosti (Lans a kol., 2015b). Poukazujeme tu na možné súvislosti a význam tohto rámca pre zamestnateľnosť, získavanie zručností, individuálny rozvoj aj rozvoj firmy či organizácie.

Zvyšovanie zamestnateľnosti je kľúčovou prioritou politík v krajinách EU a orientuje sa na všetky generácie. Nezamestnanosť mladých, vrátene absolventov, nezamestnanosť na úrovni všetkých vekových kohort, dôsledky dlhodobej nezamestnanosti a náročná situácia riešenia dlhodobej nezamestnanosti nízkokvalifikovaných jednotlivcov predstavujú len zopár položiek na zozname aktuálnych problémov súčasnej spoločnosti. Z uvedeného vyplýva reálna požiadavka na budovanie nových postupov vedúcich rozvoju individuálnych zručností. Kompetencia identifikovania (podnikateľských) príležitostí by mohla slúžiť ako jeden zo zásadných inovatívnych prístupov vďaka jej novosti, obhajovaniu významu zamestnanca bez ohľadu na hierarchiu vo firme či organizácii a vyzdvihovaniu významu celoživotného vzdelávania ako aj mechanizmu učenia sa na pracovisku.  Táto požiadavka je v súlade s nástrojmi európskej politiky (EP 2006 a,b) pri rozhodovaní o celoživotnom vzdelávaní, odporúčaniach pre kompetencie súvisiace s celoživotným vzdelávaním a zručnosťami, medzi ktorými nechýbajú ani podnikanie a zručnosti pre identifikovanie príležitostí.  

V závere poukazujeme na všeobecne limitované empirické údaje o kompetencii identifikovania príležitostí a na nedostatok týchto údajov z prostredia slovenských firiem a organizácií. Experimentálny prístup orientovaný na identifikovanie príležitostí ako aj na aplikovanie metódy navrhnutej Lans a kol. (2015a) a Baggen a kol. (2015 a,b) by mohol prostredníctvom originálneho a komplexného pohľadu vyprodukovať zásadné a originálne poznatky o zručnostiach, kompetenciách a rozvoji zamestnateľnosti dospelých na Slovensku.


Abstract

The future of jobs depends on the capacity of individuals to develop new skills all throughout their working lives. The technological changes taking place over the past decades which are to be fully reflected in the world of work in the coming years introduce new pressures on the labour force. The scope of current and newly anticipated skills and an individual’s responsibility to remain flexible over considerably longer periods of his/her working life is unprecedented. It is of particular concern to societies as to how individuals at all stages of life adapt to the changes. In many developed countries, keeping different age cohorts at work might be crucial for preserving a country's welfare system. At the same time the young generation in Europe struggles with effectively adapting to the knowledge received in formal education and too many young adults are not able to assume an adequate and full time job position. A demand for new skills is therefore evident at any stage of working life.

Development of the opportunity identification conceptual framework followed a huge amount of research work on entrepreneurship that focused on the role and performance of individuals or companies and the factors determining the entrepreneurial success. However, this approach has not allowed nor produced a satisfactory conceptual framework for further advances in entrepreneurship studies. In the absence of a more encompassing concept, the overall picture of entrepreneurial processes remained diffuse and prevented deeper understanding of the role of organisational structures and employee or firm level learning processes involving skills and competences. The opportunity identification competence is being increasingly recognized in psychological, educational and economic research as a crucial skill closely connecting an individual and his/her future professional and personal prospects. The opportunity identification competence is linked to the ability of an individual to spot or generate ideas and solutions addressing particular needs or solving problems by new or improved products, services or processes.

We discuss here the concept of the opportunity identification competence and how it relates to individual skills and their development from the point of view of individuals and firms. We present in more detail the recent experimental research on the opportunity identification competence at employee level developed by Lans et al. (2015a) and Baggen et al. (2015b) where also important links to innovation and the workplace learning were explored. We inquire about connections to the foundations of skills research and to the cognitive science concepts such as generativity, openness, creativity. Our interest to keep connections between the opportunity identification competence and socio-psychological concepts has also a pragmatic rationale. Activities including elements of applied psychology offered to companies have proved as particularly well suited arguments for approaching executive management and human resource development professionals at firm level in Slovakia in the process of recruiting companies for participation in the activity. This is related to the currently high popularity of psychology as a field of research.

This paper is intended to serve as a methodological journal for the application of the Opportunity Competence Assessment Test (OCAT) in the Slovak environment and cross-country comparisons, especially with Lans et al. (2015a) research on small and medium sized enterprises. Until now there is no available evidence from research on the opportunity identification competence in Slovakia either from a sample of students or employees or individuals in general. Evidence on entrepreneurial perceptions/intentions of individuals as discussed above suggests interesting insights into the area of the formation of skills, competencies and related learning mechanisms. We discuss methodology issues, including possible enhancement and adjustments to data collection methods that could help improve the quality of collected data as well as help reaching a higher success rate in company recruitment efforts. The advantages of assessing employees of companies (as opposed to assessing respondents from the general population including those who are non-working or unemployed) are: i) a homogeneous work environment, ii) a shared organizational culture, iii) socio-economic homogeneity of groups in the sample.

In promoting the opportunity identification competence as a learning process we argue that learning organizations are more likely to have higher levels of individual opportunities competence in its organization (Lumpkin, 2005). This is a strong argument that can be communicated to company owners and managers. The OCAT activity has more straightforward connections with alertness, problem solving, risks identification and evaluation. These often resonate in interviews with managements on the subject of lifelong learning needs of employees. Company executive managements and human resource professionals might be more open to arguments on improved flexibility and proactivity of employees (including planning, organizing, managing and evaluation).The proactive and initiative behaviour and the demand for turning ideas into actions are frequent motivational topics directed by management/owners towards employees. While even though inspirational, rhetoric often does not reach a wider range of employees, OCAT activity might be the right choice of activity that could mediate such outreach.

In the context of changing professions and requirements for new skills, we are proposing that opportunity competence framework has relevance not only to entrepreneurs, (founders and or owners of new or existing ventures) but to individuals and employees in general. Lans et al. (2015b). We outline possible connections and importance for employability, skills upgrade, individual development and company development through incremental benefits of wider workforce.

Improving employability is the key policy priority in the EU countries, concerning all generations of individuals. Youth unemployment( including graduates), unemployment of different age cohorts of individuals, incidence of long term unemployment, and hardships in dealing with long term unemployment of low skilled individuals are only a few items on the list of the current problems in contemporary societies.  There exists an authentic demand for new approaches to individual skills development. The opportunity identification competence might be the crucial innovative approach because of its novelty, advocacy of employee importance irrespective of company hierarchy and promotion of lifelong learning and workplace learning mechanisms. This has been recognized also by European policies (EP 2006 a,b) in a decision on lifelong learning actions and recommendations on lifelong learning competencies and skills which list also entrepreneurship and specifically opportunity identification skills.

Finally, we point to the generally limited empirical evidence on opportunity competence, and lack of such evidence for Slovak companies. An experimental approach to opportunity identification and application of the method developed by Lans et al. (2015a) and Baggen et al. (2015 a,b) might via its original and complex view of opportunity competence generate crucial and novel information on adults skills, competencies and employability development in Slovakia.

Bibliografické informácie (sk)

STUDENÁ, Ivana – FEDÁKOVÁ, Denisa. Opportunity identification competence and potential links to the learning of individuals and organisations. Review of key issues and relevance of the opportunity identification competence assessment in Slovakia. Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2016, roč. 19, č. 4, s. 16-27.

Bibliographic information

STUDENÁ, Ivana – FEDÁKOVÁ, Denisa. Opportunity identification competence and potential links to the learning of individuals and organisations. Review of key issues and relevance of the opportunity identification competence assessment in Slovakia. Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2016, Vol. 19, No. 4, pp. 16-27.

Článok v PDF

Zdieľať článok