Internetový časopis pre pôvodné teoretické a výskumné štúdie z oblasti spoločenských vied

Ethno-cultural Aspects of National life of Young People of Slovak nationality in Croatia and Serbia (theory and empirism)

Ethno-cultural Aspects of National life of Young People of Slovak nationality in Croatia and Serbia (theory and empirism)

Autor:

Mária Homišinová, Centre of Social and Psychological Studies of the Slovak Academy of Sciences, Institute of Social Sciences, homisin@saske.sk

Ladislav Lenovský, Department of Ethnology and non-European studies, Faculty of Arts, University of Ss. Cyril and Methodius, ladislav.lenovsky@ucm.sk 

ISSN: 1335-3608

Abstrakt (sk)

Kontext: Etnokultúrne procesy patria k najdynamickejším, najkomplikovanejším a najdôležitejším sociokultúrnym charakteristikám každého spoločenstva. Etnické vymedzovanie kultúry a society je i dnes, v časoch multikulturalizmu a deetnizácie kultúry, efektívnym a používaným nástrojom ich deskripcie, genézy, realizácie politického aj ekonomického manažmentu. Sociokultúrny priestor Dolnej zeme je vynikajúcim prostredím sledovania týchto procesov. Okrem toho, že v niektorých charakteristikách sa javí relatívne homogénny („dolnozemská kultúra“), v iných je zložito vnútorne diferencovaný. Jazyk, identita a kultúra na Dolnej zemi, ako najvýznamnejšie etnodiferenciačné faktory, sú formované prevažne týmito tromi sférami. Cieľ: Cieľom predmetného článku je stručne charakterizovať slovenskú minoritu žijúcu v Chorvátsku a v Srbsku v etnokultúrnom kontexte  jej rozvoja, konkrétne definovať hlavné faktory etnokultúrneho vývoja a perspektívy jeho rozvoja. Zároveň prezentuje názory účastníkov výskumu (tam žijúcej slovenskej mládeže), ktoré vypovedajú o týchto súvislostiach. Štruktúru príspevku tak tvorí teoretická aj empirická časť. Metóda: Teoretická časť príspevku predstavuje súhrnné a ucelené  poznatky dôležitých aspektov etnokultúry slovenskej minority získané dlhodobými etnologickými bádaniami v uvedenom priestore. Empirická časť sa sústreďuje na dáta získané v terénnom výskume  (2015) v rámci riešenia grantového projektu „Jazykovo-komunikačné správanie slovenskej mládeže v Chorvátsku a Srbsku v situačnom kontexte intraetnického používania hovorenej slovenčiny“ . Výskumu sa  zúčastnilo 170 respondentov/slovenskej mládeže (49 z Chorvátska a 121 zo Srbska) na základe kvótneho výberu (podľa pohlavia a vzdelania). Do výskumnej vzorky boli zahrnuté a) osoby  slovenského pôvodu z hľadiska deklarovanej národnosti alebo slovenského materinského jazyka aspoň jedného z rodičov, b) ktoré podľa vlastného posúdenia ovládali hovorenú slovenčinu na úrovni bežnej komunikácie v rámci denného styku. Išlo o dve skupiny študentov rôznych typov stredných a vysokých škôl/univerzít, v ktorých existuje lektorát slovenského jazyka. Slovenská mládež bola vo veku od 15-25 rokov: 65 dievčat a 105 chlapcov. Na zber empirických dát bol použitý štruktúrovaný dotazník. Účelom použitej metodiky bolo aj skúmanie pôsobenia etnokultúrnych činiteľov/aspektov vo vedomí účastníkov výskumu, resp. zistenie, či a akú úlohu zohrávajú tieto činitele pri jazykovo-komunikačnom správaní slovenskej mládeže v Chorvátsku (SCh) a Srbsku (SSr). Etnokultúrny ukazovateľ aplikoval 3 položky a zisťoval názory mladej generácie ľudí v obidvoch krajinách na rozvoj: národnostnej kultúry, slovenského materinského jazyka a národnostného školstva. Výsledky: V teoretickej časti príspevku sme špecifikovali prejavy etnickej identity, fungovanie minoritného/slovenského jazyka a charakterizovali pretrvávajúce kultúrne tradície slovenskej minority žijúcej v Chorvátsku a v Srbsku. Konštatovali sme, že kým budú mať príslušníci slovenských minorít v uvedenom priestore k svojej etnicite, slovenskému jazyku a kultúrnym tradíciám vzťah, budú ich (hoci podvedome) skutočne chápať ako hodnoty. Kým budú pre nich praktickým nástrojom profitu, budú ich využívať a tak udržiavať, tradovať, prípadne rozvíjať. V empirickej časti príspevku sme prezentovali názory slovenskej mládeže v obidvoch krajinách, ktoré posudzovali jednotlivé aspekty etnokultúrneho rozvoja svojej minority. Základnú analýzu názorov na otázku v dotazníku (č.13), týkajúcu sa  rozvoja  národnostnej (chorvátskej/srbskej resp. slovenskej) kultúry (ROZV13a),  materinského (slovenského jazyka ROZV13b) a národnostného (slovenského) školstva (ROZV13c), sme interpretovali z pohľadu obidvoch jazykových skupín. Respondenti na aplikovanej sedemstupňovej (ratingovej) škále (od rozhodne  nie – 1 po rozhodne áno – 7) posudzovali každú z predložených položiek samostatne. Škála umožňovala realizovať deskriptívnu  analýzu (aritmetický priemer  celej vzorky  MSCh-SSr, jednotlivých podskupín MSCh, MSSr, resp. označenie priemerných hodnôt a smerodajnú odchýlku SD), frekvenčnú analýzu (%-ne zastúpenie odpovedí;   N=počet odpovedajúcich respondentov v podskupinách: SCh; SSr podľa jednotlivých jazykových skupín za použitia testovacieho kritéria chí kvadrát (χ). Po modifikácii škály sme získali 3 skupiny respondentov: s vyjadrením negatívneho, ambivalentného a pozitívneho stanoviska. Po realizácii testu normality sme zistili, že uvedené položky nemajú normálne rozdelenie (odpovede respondentov sa sústreďujú prevažne v jednom poli škály), preto sme pri testovaní výsledkov použili neparametrickú štatistiku (Kolmogorov-Smirnov test pre 2 nezávislé skupiny SCh/SSr). Pre posúdenie vnútornej štruktúry troch položiek etnokultúrneho rozvoja minority sme  použili metódu faktorovej analýzy (metóda extrakcie - Principal Component Analysis, rotácia Varimax, Varimax normalization), ktorá viedla k zreteľnej 1-faktorovej štruktúre u obidvoch skupín nasledovne:  SCh: s eigenvalue  2,13 so sýtením 71% odpovedí, SSr: s eigenvalue  2,52  so sýtením 83,92% odpovedí. Podiel rozptylu výsledkov, vysvetleného 1-faktorovou štruktúrou je plauzibilný. Vnútornú konzistenciu variantov sme zisťovali Cronbachovým koeficientom alfa (Cα). Celková hodnota štandardizovaného koeficientu reliability pre SCh-SSr170  má  hodnotu Calfa= 0,863, čo považujeme za akceptovateľné. Hodnotenie respondentov na vznesené otázky bolo celkovo vysoko pozitívne, respondenti sa v priemere vo veľkej miere vyjadrili za podporu  všetkých troch aspektov etnokultúrneho ukazovateľa: národnostnú kultúru, slovenský materinský jazyk aj národnostné školstvo. Kým SCh v priemere najviac preferovali národnostnú kultúru (M=6,08) u SSr najvyššiu priemernú hodnotu nadobudol jazykový aspekt (M=6,31). Z frekvenčnej analýzy vyplynulo, že respondenti obidvoch podskupín najčastejšie volili najvyššie položený (pozitívny) bod na škále (7), a to v prípade všetkých troch položiek. U SCh sa potvrdilo najvyššie percentuálne zastúpenie respondentov viac či menej podporujúcich národnostnú kultúru ( 83,6%), nasleduje slovenský materinský jazyk (75,5%) a nakoniec národnostné školstvo (69,4%).  SSr kladú najväčší dôraz na slovenský materinský jazyk (92,6% ), nasleduje podpora národnostného školstva (88,4%) a len o niečo nižšiu podporu vyjadrili národnostnej kultúre (87,6%). Modifikáciou škály (negatívne vs pozitívne orientované odpovede) sa potvrdilo, že slovenská mládež v Chorvátsku aj Srbsku pri posudzovaní rozvoja vybraných zložiek etnokultúrneho rozvoja najviac volila pozitívne varianty. Pričom u SSr zaznamenávame v každej položke vyššie percentuálne zastúpenie odpovedí. Kým u SCh sa podpora etnokultúry pohybuje od 69,4% (školstvo), cez 75,5% (slov. jazyk) po 83,6% (kultúra) u SSr sa sústreďujú odpovede od 87,6% (kultúra), cez 88,4% (školstvo) po 92,6% (slov. jazyk). Zároveň vidíme diferencie medzi skupinami v preferencii jednotlivých aspektov – u SCh je to kultúrny aspekt u SSr jazykový aspekt. Záver: Slovenský jazyk a etnokultúra sú sociokultúrne komplexy a javy, v uvedenom prostredí charakteristické a dlhodobo prítomné. Skúmanie ich súčasnej podoby, stavu, využívania a využiteľnosti z nich vytvára (interpretuje ich ako) kultúrny potenciál. Empirické výsledky v uvedenom kontexte potvrdili, že slovenskí adolescenti v Chorvátsku a Srbsku vyjadrujú vysokú mieru dôležitosti vo všetkých troch vybraných aspektoch etnokultúrneho rozvoja svojej minority. Získané dáta však potvrdzujú skupinové diferencie v preferencii jednotlivých aspektov – u SCh dominuje kultúrny aspekt, u SSr jazykový aspekt. Tie môžu byť determinované nielen rôznymi faktormi etnokultúrneho vývoja tej-ktorej minority, ale aj ich špecifickými charakteristikami (veľkosť minority, lokalizácia,  kultúrno-spoločenská vyspelosť a pod.) a mierou etnického rozvoja (miera identity, komunikačná znalosť minoritného/slovenského jazyka, stav národnostného školstva, miera inštitucionalizácie a pod.). Ďalšie štúdium uvedených procesov (na teoretickej aj praktickej úrovni) by vnieslo hlbší pohľad do problematiky.

Abstract

Background: Ethno cultural processes belong to the most dynamic, most complicated and most important socio-cultural characteristics of each society. An ethnic definition of culture and society is at present, at a time of multiculturalism and de-ethnicity of culture, an effective and used means of description, genesis, and pursuance of political as well as economic management. The socio-cultural environment of Lower-country is an excellent setting to study the processes; in some parts it seems to be quite homogenous (Lower-country culture) whereas in others it is complex and internally differentiated. Objective: The aim of the study is to characterize the Slovak minority living in Croatia and Serbia in the ethno-cultural background of its development, to define the main factors of ethno-cultural progress and the perspectives of their development. At the same time it aims to represent the opinions of the research participants (young Slovak people living in Croatia and Serbia). The study consists of a theoretical as well as a practical part. Method: The theoretical part of the study includes an integrated knowledge of important aspects of the ethno-culture of the Slovak minority, which were gained by long-term ethnological research in the environment. The empirical part focuses on the data gained in field research (2015) within a grant project ‘Verbal-communication behaviour of Slovak youth in Croatia and Serbia in a situational background of intra-ethnic usage of Slovak.’ Based on the quota sampling (age and gender), 170 respondents took part in the research (49 from Croatia and 121 from Serbia). The research sample included: People of Slovak origin, who either declared their Slovak nationality themselves or Slovak was mother tongue of at least one of their parents. People who, in their opinion, spoke Slovak language in everyday life. Two groups of students from various types of high schools and universities (with Slovak lectorship) took part in the research. The students were aged between 15 and 25 with 65 girls and 105 boys participating. To collect the sample data we used a structured questionnaire. The purpose of the method was to study how ethno-cultural aspects influence the awareness of the respondents. We also studied different aspects in the verbal-communication behaviour of the respondents. The role of the aspects in the verbal-communication behaviour of the respondents in Croatia (SCr) and Serbia (SSr) was also studied. The ethno-cultural indicator applied three items and studied the opinions of young generation in regards to the development of: National culture; Slovak mother tongue; National school. Results: In the theoretical part of the study we specified the display of ethnic identity and the functioning of the minority language, and we characterized the remaining cultural traditions of the Slovak minority living in Croatia and Serbia. Until the members of Slovak minorities living in their environment have a relationship to the ethnicity, Slovak language and traditions they will consider them values. While the language and the traditions represent a practical tool for the profit, they will keep, hand over or develop them. The empirical part presents opinions of Slovak youth in both countries. The opinions judged individual aspects of ethno-cultural development of their minority. A basic analysis of opinions on question 13 in the questionnaire was presented from the point of view of both language groups. Question 13 deals with the development of national culture, mother tongue and the national education system. Each value was rated by participants on a 7-point- scale (from 1= not important to 7 = very important). On a seven-point-scale (1 – definitely not, 7 – definitely yes), the respondents rated each item individually. The scale enabled us to use a descriptive analysis (arithmetic mean of the whole sample MSCr-SSr, arithmetic mean of individual subgroups MSCr, MSSr, average values and standard deviation SD) frequency analyses (responses in %, N=number of respondents in subgroups: SCr, SSr) which uses chi-square (χ). After scale modification, three groups of respondents were formed – negative opinions, ambivalent opinions and positive opinions. Having done a normality test, we find out that the respondents‘answers concentrated mostly in one pole of the scale which was why a nonparametric statistic (Kolmogorov-Smirnov test for 2 independent groups SCr/SSr) was used. To judge the inner structure of the three items of ethno cultural development of minority, we used the method of factor analysis (extraction method – Principal Component Analysis, rotation Varimex, Varimex normalization) which led to a distinctive 1-factor structure: SCr: with eigenvalue 2.13 with saturation 71%; SSr with eigenvalue 2.52 with saturation 83.92%. The proportion of spread of results explained by 1-factor structure is plausible. To determine the inner consistence of variables we used Crombach alfa coefficient (Cα). The total value of the reliability coefficient for SCh-SSr170 is Calfa=0.863 which is considered acceptable. Respondents’ answers to the question were highly positive; they support the three aspects of ethno cultural indicator – national culture, Slovak mother tongue and national educational system. While, on average, SCr preferred mostly national culture (M=6.08), with SSr it was the language aspect that reached the highest values (M=6.31). It results from the frequency analysis that the respondents in either group choose 7 (the top point on the scale) with all three items. With SCr, respondents supporting national culture represent the largest percentage. They are followed by items ‘mother tongue‘(75.5%) and ‘national educational system‘(69.4%). For SSr their Slovak mother tongue is most important (92.6%). It is followed by education (88.4%) and national culture (87.6%). Scale modification (negative vs. positive answers) shows that Slovak youth in Croatia and Serbia choose positive variants when evaluating the progress of selected items of ethno cultural development. As for SSr, there is a higher percentage of responses with each item. The ethno culture support with SCr is as following: 69.4% (education), 75.5% (Slovak language), and 83.6% (culture). With SSr we can observe higher percentage: 87.6% (culture), 88.4% (education), and 92.6% (Slovak language).The difference between the preferences of individual aspects is also plausible – with SCr it is the culture aspect, with SSr it is the language aspect which is ranked highest. Conclusion: Slovak language and ethno culture are socio-cultural complexes and phenomena which are typical for the environment and they have been present for a long time. Studying their present shape, state, usage and applicability makes them a cultural potential. The empirical results confirm that Slovak adolescents in Croatia and Serbia express a higher rate of importance in all three selected aspects of ethnocultural development of their minority. Collected data confirm group differences in preference of individual aspects – the cultural aspect dominates with SCr, whereas with SSr it is the language aspect. These can be determined not only by various factors of ethno cultural development of each minority, but also by their specific characteristics (minority size, setting, cultural-social forwardness etc.) and by the ethnic development rate (identity rate, ability to use mother tongue at a communication level, education system, institutionalisation rate etc.) A more detailed study of the processes would offer a deeper insight into the issue.

Bibliografické informácie (sk)

HOMIŠINOVÁ, Mária – LENOVSKÝ, Ladislav. Ethno-cultural Aspects of National life of Young People of Slovak nationality in Croatia and Serbia (theory and empirism). Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2016, roč. 19, č. 4, s. 67-79.

Bibliographic information

HOMIŠINOVÁ, Mária – LENOVSKÝ, Ladislav. Ethno-cultural Aspects of National life of Young People of Slovak nationality in Croatia and Serbia (theory and empirism). Človek a spoločnosť [Individual and Society], 2016, Vol. 19, No. 4, pp. 67-79.

Článok v PDF

Zdieľať článok